Najskôr vás vyhostili z Ruska, teraz vás obviňujú z masových protestov Moldavsku. Nie ste náhodou magnetom na problémy?
„Nepovedala by som, že som magnetom na problémy (smiech). Je to o probléme krajiny, kde som robila normálnu prácu."
Obviňujú vás, že ste organizovali masové protesty, dokonca stáli za twitterovou revolúciou v Moldavsku po aprílových parlamentných voľbách. Ako to teda bolo?
„Revolúcia, tobôž twitterová, je mýtus. Jeden veľký mýtus. Ako prví to napísali ruskí novinári a potom sa to nabalilo ako snehová guľa. Začali to písať západné noviny ako Wall Street Journal. Pozrite, na Twitteri som mala len niekoľko desiatok stúpencov, väčšiu rolu zohral Facebook medzi mladými Moldavčanmi či v postsovietskom priestore obľúbená sociálna sieť Odnoklasniki (spolužiaci)."
Ako sa to stalo, že zrazu bolo v Kišiňove nevídaný protest tisícok mladých ľudí?
„Keď sa po podozrivom vysokom výsledku pre komunistov so známymi intelektuálmi stretli v parku a rozposielali smsky kamarátom, čakali tak tristo ľudí. A to sme si hovorili, to im ukážeme. (smiech). Nakoniec prišli do centra tisícky mladých ľudí. Bolo to veľmi spontánne. Nahnevaní študenti si písali smsky, volali. My sme nič neorganizovali."
A potom sa to nejak zvrhlo, parlament začal horieť a na streche sa objavila rumunská vlajka...
„Keďže nás bolo veľmi málo, presunuli sme sa k vláde, niektorí išli k parlamentu. To, čo sa dialo potom a kto je za to zodpovedný, môžem len špekulovať, nie som vyšetrovateľ generálnej prokuratúry. Ale je tu niekoľko veľmi podivných vecí. Keď sme potom analyzovali rôzne videá z demonštrácií na YouTube, ktoré nakrútili mladí ľudia na mobiloch, videli sme v dave veľmi podivných típkov s krátkymi vlasmi. Vyzerali ako mladí policajti či agenti v civile. Organizovali dav. Otázkou tiež je, prečo pred takou strategickou budovou ako je parlament, stálo tak málo policajtov. Bežne v civilizovaných krajinách, kde sú veľké protesty, sú také budovy zabezpečené viac. A potom ako je možné, že sa dvaja mladí ľudia dostali na strechu a zavesili na ňu rumunskú vlajku, čo komunistická vláda okamžite využila na obvinenie, že nepokoje zorganizovala Bukurešť."
To neskôr generálna prokuratúra zamietla. Tri mesiace potom sa voľby zopakovali, ste spokojná?
„No uvidíme, aký bude ďalší vývoj. Som optimistická, niečo sa zmenilo, komunisti stratili desať percent hlasov. Za niečo to predsa len stálo. Ak by sa však napríklad Marian Lupu rozhodol ísť do toho s komunistami, bolo by to veľmi zlé."
Môžu sa podľa vás veľké demonštrácie ešte zopakovať?
„Vylučujem akékoľvek násilné scény zo strany mladých ľudí. Ale verejné protesty patria medzi základné ľudské práva, a keď to bude potrebné, znovu vyjdeme do ulíc."
Aké mate ďalšie plány?
„Chceme dať dokopy mladých Moldavčanov, ktorí vyštudovali v zahraničí, majú kvalitné ekonomické či humanitné vzdelanie a chceme vytvoriť novú elitu z talentovaných ľudí, ktorí chcú žiť perspektívny život v Moldavsku."
Môžete už vycestovať do Ruska?
„Nie. Stále som na zozname ako hrozba pre krajinu. Chcem tu žiť, do Ruska by som sa nevrátila, ani keby zrušili zákaz pre moju osobu. A vlastne ďakujem agentom FSB, že som sa vrátila sem."
Ktorý článok v ruskom časopise New Times, kde ste pracovali, asi naviac nahneval Kremeľ?
„Ten kľúčový bol asi prípad prepierania peňazí v ruskej banke Diskont cez rakúsku banku Reifeisen, za čím stáli ľudia z ruskej tajnej služby FSB. Viceprezidenta banky pravdepodobne preto, že na to prišiel, zavraždili."
Ako ste sa dostali do jedného z najprestížnejších nezávislých ruských novín?
„Nebola som ako čerstvá absolventka žurnalistiky. Predtým som pracovala pre mimovládku Open Russia Michaila Chodorkovského (bývalý magnát jukosu, dnes sedí v ruskom väzení pri mongolsko-čínskych hraniciach), neskôr pre opozičné hnutie Iné Rusko (za ktorým stojí Garry Kasparov). Vďaka tomu som mala čísla a kontaky na špičku ruských novinárov, expertov a insiderov. Oslavili ma priamo z New Times."
Niektorí moldavskí novinári o vás hovoria, že ste ruský projekt, keď ste sa vrátili domov...
„Je to ďalšia z konšpiračných teórií o mojej osobe." (smiech)
Autor: Kišiňov
