Píše sa rok 1400 a väčšina Európy je ešte ponorená v stredoveku. Ale Florencia, ukrytá v údolí Arno, rozkvitá ako obchodné centrum a hlavné sídlo medzinárodnej bankárskej siete. Mestský štát Florencia je jednou z mála republík na svete, vládnu jej zástupcovia cechov. Počet jej obyvateľov presahuje 50tisíc – väčší bol vtedy len Londýn či Konštantínopol.
O skutočnú moc vo Florencii zápasí niekoľko rodín. Teraz ju majú Albizziovci, onedlho však žezlo na sto rokov preberú životaschopnejší obchodníci. Mediciovci.
Cosimo de 'Medici
Narodil sa 27. septembra 1389 v toskánskej Florencii. V roku 1415 bol vďaka svojmu bohatstvu a kontaktom vymenovaný za priora republiky, neskôr jej už de facto vládol. V roku 1433 ho z Florencie vyhnali Albizziovci. O rok sa tam ako víťaz vrátil. Zomrel 1. augusta 1464 pri Florencii.
Finančníci s nitkami do Vatikánu Takto atmosféru renesančnej Florencie zrekonštruovala vo vzdelávacom programe americká televízia PBS.
Dôvodom, prečo dnes celý svet pozná taliansku rodinu renesančných obchodníkov, je Cosimo de 'Medici. Hoci rodokmeň rodiny možno vypátrať až do 12. storočia, bol to on, kto z Mediciovcov spravil mocnú rodinu, ktorá ťahala nitky po celom Apeninskom polostrove vrátane Vatikánu. A bol to on, kto obľuboval vzdelaných ľudí a kto časť zo svojho veľkého zárobku odkladal pre nich.
Bohatstvo Cosimo zdedil už po svojom otcovi. V čase, keď kostnický koncil rozhodoval o novom pápežovi a poprave Jana Husa, mladý Medici v ňom zastupoval rodinnú banku. Neskôr Cosimo rodinný podnik presadil na všetkých dôležitých finančných trhoch vtedajšej Európy.
Ešte než sa mohol stať on a jeho potomkovia politickými vládcami Florencie na najbližších sto rokov, musel prejsť skúškou.
Vyhol sa trestu smrti
Použitím intríg sa nepriateľskej florentskej rodine Albizziovcov podarilo Cosima obviniť zo zrady republiky a „snahy povyšovať sa nad ostatných“. Trest: smrť.
Ako to opisuje Encyklopédia Britannica, Cosimo vtedy mohol odísť do exilu. Sám si však vybral väzenie, kde podplatený bachar ochutnával jedlo pred tým, než ho zjedol on. Neskôr si z neho vybavil zmiernenie trestu na vyhnanstvo.
Tam bol len rok, v nečakanom zvrate sa v roku 1434 do Florencie vrátil ako víťaz. Mal na to plné právo: vo voľbách do mestskej rady zvíťazili jeho ľudia. Florenciu definitívne ovládol on.
Cosimo sa podľa Britannicy postupne vypracoval na najbohatšieho muža svojej doby nielen podľa množstva zlata, ale aj bankových zmeniek po celej Európe. Už v roku 1434 polovica z príjmu banky Mediciovcov pochádzala podľa PBS z jej rímskej pobočky, teda od pápeža. Povesť banky, ktorá spravuje účty Vatikánu, Cosimovi dala nielen ďalších zákazníkov (kráľov a šľachticov), ale aj politickú moc.
Tú si potom upevňoval modernými metódami pomocou manipulovania volieb, oslabovania volených inštitucií, žoldnierov a keď bolo treba aj intríg.
Pomstou je poníženie Cosimo de 'Medici, medzi ktorého potomkov patril aj jeden z pápežov, sa však nevenoval len biznisu a politike. Miloval literatúru a umenie. Podľa Galileo Project sa mu podarilo vybudovať najväčšiu knižnicu v Európe, v ktorej sústredil grécke diela vrátane Platónových. Medzi umelcov, ktorých podporoval, patril aj Donatello. A za jeho éry sa na florentskej univerzite začala po 700 rokoch jej ignorancie v západnej Európe opäť vyučovať gréčtina.
Za vlády Cosima a jeho synov a vnukov sa Florencia stala kultúrnym centrom Európy a kolískou rodiaceho sa humanizmu. Jej kultúrnemu rozkvetu sa vyrovnajú len zlaté časy Atén, upozorňuje Galileo Project.
Ako však ilustruje príbeh zdokumentovaný PBS, to nič nemení na tom, že keď išlo o politiku, Cosimo sa dokázal obrátiť aj proti básnikom.
V roku 1433 musel Cosimo Florenciu nakrátko opustiť aj preto, že sa proti nemu otočila verejná mienka. Tomu na príkaz Albizziovcov dopomohol básnik Filefo, ktorý klebety o Cosimovi rozširoval. Keď sa Cosimo do Florencie vrátil, Filefovi dovolil utiecť. Jeho muži ho našli neskôr. V tmavej aleji ho napadli s mečmi. Keď skončili, tvár mal rozťatú a posledné, čo počul, bola najväčšia urážka vo vtedajšom Taliansku – strata tváre. Zakričali naňho: Che Brutta Figura! – pomstou je poníženie.
V utorok: Theodor Adorno
