KIŠIŇOV. Moldavská komunistická strana získala v dnešných parlamentných voľbách najviac hlasov. Nebude jej to však stačiť na to, aby si zvolila nového prezidenta bez podpory prodemokratickej opozície.
Podľa výsledkov prieskumu Inštitútu pre verejnú politiku, zverejneného okamžite po zatvorení volebných miestností, komunisti získali 41,7 percenta hlasov. V 101-člennom parlamente by tak mali 45 poslaneckých kresiel. Na zvolenie prezidenta je potrebných 61 poslancov.
Proeurópske strany dostali od voličov takmer 54 percent hlasov.
Liberálnodemokratická strana skončila podľa prieskumu na druhom mieste so ziskom 17,4 percenta hlasov. Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu prekročili ešte Liberálna strana (16 percent), Demokratická strana (12,2 percenta) a aliancia Naše Moldavsko (osem percent).
Čítajte viac o moldavských voľbách od nášho vyslaného redaktora Mirka Tódu.
Inštitút pre verejnú politiku združuje miestne organizácie uskutočňujúce prieskumy verejnej mienky.
Parlamentné voľby v sa Moldavsku uskutočnili opätovne po necelých štyroch mesiacoch. Predchádzajúci zákonodarný zbor rozpustili v júni po tom, ako dvakrát o jeden hlas nedokázal zvoliť nového prezidenta. Komunisti v ňom mali 60 hlasov.
Vývoj po voľbách z 5. apríla, v ktorých zvíťazila vládnuca komunistická strana so ziskom 49,5 percenta hlasov, poznačili búrlivé nepokoje v hlavnom meste Kišiňov. Stúpenci opozície obvinili vládu z manipulácie volieb a nepokoje prerástli do násilia. Bezpečnostné zložky následne protesty tvrdo potlačili, výsledkom boli najmenej traja mŕtvi a stovky zadržaných.
Rebelantské Podnestersko odignorovalo voľby
Ľudia z Podnesterska museli do Moldavska, ak chceli voliť. Starší dali hlas komunistom, hoci nadávajú na chudobu. Chcú patriť k Moldavsku.
BENDER. Ako cudzinec vo vlastnej krajine. Tak sa cíti 65-ročný dôchodca z Benderu, mestečka v nikým neuznanej moldavskej separatistickej republike Podnestersko, podporovanej Ruskom.
Malý pás územia na hraniciach s Ukrajinou je územím kontrolovaným pofidérnou vládou, ktorá včerajšie predčasné parlamentné voľby v Moldavsku bojkotovala. Vasilij s moldavskou národnosťou tak musel prejsť cez most z ľavého brehu rieky Dnester do Varenice, ktorá je už na moldavskom území, ale de facto je len predmestím Benderu.
Je jedným z tých obyvateľov územia nikoho, ktorý by sa najradšej zjednotil s Moldavskom. „Život je tu zlý. Nie je tu žiadna práca, môj syn pracuje v Kišiňove, dcéra v Taliansku a zvyšok rodiny v Rusku,“ hovorí Vasilij.
Na Rusov, ktorí tvoria väčšinu obyvateľov sporného územia, nemá Vasilij zlého slova, keď príde reč na ruskú armádu, ktorá má na jej území základňu, len zalomí rukami. „Pozrite, čo sa stalo z Podnesterska, oblasť chudoby s ruskými tankami. Mali by odísť.“
Stále veria komunistom
Vasilij volil ako väčšina starších ľudí Komunistickú stranu Moldavska prezidenta Vladimira Voronina. Podľahol televíznej propagande, že keď nevyhrajú komunisti, príde chaos a stabilite je koniec.
Komunistická strana podobne ako liberálne opozičné strany sľubuje zjednotenie Podnesterska s Moldavskom. Za osem rokov jej vlády sa však zamrznutý konflikt nikam neposunul. Aj preto 22-ročná študentka medicíny Nasťa volila zmenu. „Nepoviem vám koho, je to moja vec, ale Voronina nechceme,“ hovorí. Sama žije hneď za Podnesterskom a keď chce ísť nakúpiť, najbližšie to má do podnesterského Benderu. „Voronin a jeho rodina v krajine ovláda biznis, kontroluje všetku moc, ale pozrite sa na našu chudobnú krajinu. Zdravotníctvo aj školstvo je v troskách, to sa musí zmeniť,“ rozpráva Nasťa.
Každodenné starosti
Šéfka volebnej komisie vo Varenici Victoria Balceová, ktorá má podobne ako väčšina tamojších Moldavčanov rodinu v Podnestersku, je frustrovaná. „Provokácie zo strany podnesterských úradov zažívame takmer každý deň. Už len cestovať cez ich kvázi hranicu je strašne komplikované,“ hovorí.
Daň za svoj dom musí platiť dvakrát. Jednu Moldavsku, druhú Podnestersku, odkiaľ berie plyn. Možno sa to zmení. Účasť na voľbách je podľa nej oveľa vyššia ako v aprílových voľbách.Mirek Tóda
Najväčší kapitalisti sú moldavskí komunisti
Pred sídlom strany majú komunisti bustu Lenina, podľa analytikov kontrolujú celý biznis.
KIŠIŇOV. Je mladý, vie dobre po anglicky a hovorí si moderný ľavičiar. Jeden z lídrov Komunistickej strany Moldavska Grigore Petrenco je podobne ako jeho strana muž paradoxov.
„Snažia sa nás spájať so sovietskymi časmi, ale nikto tu neobdivuje Stalina,“ hovorí Petrenco. Pred sídlom jeho strany stále stojí busta Lenina a keď sa ho pýtame, či uznáva marxizmus, odvetí áno.
Komunistická strana Moldavska je podľa britského týždenníka Economist stredopravou stranou. „Sú to najväčší kapitalisti v krajine,“ rozpráva moldavský analytik a bloger Dumitru Minzarari. „Okrem vládnej moci, tajnej služby a polície má rodina prezidenta Vladimira Voronina a jeho straníkov pod kontrolou takmer všetok biznis v krajine.“
Jeho syn Oleg má v Moldavsku povesť najbohatšieho muža.
„Sme pripravení na koalíciu s opozičnými stranami,“ rozpráva pred skupinou zahraničných novinárov komunista Petrenco. Jeho šéf Vladimir Voronin však v hlavných televíziách kontrolovaných vládou strašil obyvateľov, že ak jednoznačne nevyhrá jeho strana, nastúpi chaos. Rozporuplné vyhlásenia sú pre komunistov v Moldavsku skoro pravidlom.
Voronin, ktorý sa chce udržať pri moci aj po dvoch volebných obdobiach ako šéf najsilnejšej strany v krajine, na jednej strane tvrdí, že jeho prioritou je integrácia s Európskou úniou, okrem verbálnych vyhlásení však preto nič nerobí. „Východ alebo Západ? Nesúhlasíme s takým výberom,“ odpovedá bývalý podpredseda moldavského parlamentu Petrenco na otázku, kde by najradšej videl svoju krajinu.
Šikovné lavírovanie medzi Ruskom a Európou je podľa analytika Minzarariho zavedenou taktikou prezidenta Voronina, ako sa udržať pri moci. Ak by o ňu po včerajších voľbách prišiel, riskuje veľa. „Veľa jeho ľudí by mohlo skončiť v krimináli,“ dodáva Minzarari.
Mirek Tóda
