BRNO, BRATISLAVA. Keď brnianski moslimovia oslavovali desiate výročie otvorenia svojej prvej mešity, na ulici na znamenie priateľstva rozdávali ruže. Za každý deň jej činnosti do roku 2008 ich rozdali presne 3653. Na námestí bola výstava o islame, v mešite deň otvorených dverí. Úvahy o druhej mešite v metropole Moravy vtedy prešli bez povšimnutia.
Keď po roku záujem o druhú mešitu zopakovali, stal sa pravý opak. Najprv sa proti nim oborila miestna organizácia kresťanských demokratov. V utorok sa do sporu vložil už aj ich novozvolený šéf Cyril Svoboda.
Chcú multifunkčné centrum
„Ja si veľmi vážim pravoverného moslima, pretože to je človek, ktorý berie vážne to, čo vyznáva, čo je možno prospešnejšie, ako nevyznávať nič,“ začal pred novinármi šéf KDU-ČSL. Potom už prešiel k novej brnianskej mešite: „Teraz a za týchto okolností si myslíme, že to nie je zrelé.“
Podľa Svobodu by pomohlo, keby sa kresťanom viac otvorili samotné moslimské krajiny. V Turecku, ktoré chce vstúpiť do Európskej únie, je podľa neho problémom postaviť kostol.
Islam v strednej Európe
V Poľsku, kde žije asi 30tisíc moslimov, sú mešity vo viacerých mestách vrátane Varšavy. Aj maďarskí moslimovia, ktorých je asi tritisíc, majú svoje mešity. V Česku, kde žije niekoľko tisíc moslimov, je mešita v Prahe aj Brne. Jediná stredoeurópska krajina, ktorá ju nemá, hoci aj tu žijú stovky moslimov, je Slovensko.
Moslimovia si naopak myslia, že na novú mešitu je najvyšší čas. Tá stará, kde sa dnes modlí asi 120 ľudí, im už nestačí. „Radi by sme vybudovali multifunkčné centrum, kde by bolo možné usporiadať aj besedy alebo len posedenie pri čaji,“ vysvetlil ešte pred rokom Hassan Muneeb z Islamskej nadácie v Brne.
Podobne sa Muneeb vyjadril aj tento týždeň a dodal, že spolužitie moslimov a Brňanov bolo vždy bezproblémové.
Podpredseda KDU-ČSL David Macek, ktorý sa proti myšlienke novej mešity postavil medzi prvými, s Muneebom súhlasí. No poukazuje aj na publikáciu, v ktorej jeden z predstaviteľov českých moslimov podľa neho navrhuje trest smrti pre odpadlíkov alebo neverné ženy. „Jedna vec je tolerancia a druhá vec je totalita. Takej skupine by sa na južnej Morave nemalo vychádzať v ústrety,“ citoval Macka server iHned.
Sú tŕňom v oku. Politikom
Česko by si podľa Macka malo zobrať poučenie z chýb západnej Európy, kde žije početná moslimská komunita a uzatvára sa pred väčšinou. Ľudovci, ktorým práve klesajú preferencie, svorne tvrdia, že moslimovia ohrozujú kresťanské tradície na Morave.
Muneeb politikom odkázal, že citáty z knihy sú vytrhnuté z kontextu. „Samozrejme, že pre nás je vždy rozhodujúci český právny poriadok,“ povedal novinárom. „Ale nechcem reagovať ostrejšie a ublížiť niekomu pred voľbami. My nechceme byť tŕňom v oku.“
Pre väčšinu obyvateľov ani nie sú. Iba šesť percent Čechov by podľa aprílového prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky za suseda nechcelo mať človeka iného náboženského vyznania. Susediť s cudzincom by nechcelo 22 percent.
Mešita ako hypermarket
Najviac prekážajú extrémistom. Tí nedávno v Brne vylepovali protiislamské letáky a karikatúry Mohameda. V marci dokonca niekto na plot pražskej mešity zavesil prasačiu hlavu bez očí s nápisom „Stop islamu“.
Či to so stopkou pre moslimov myslia vážne aj ľudovci, sa zrejme ukáže po októbrových voľbách. Podľa technického námestníka brnianskeho primátora Ladislava Macka im však zákon veľa možností nedáva.
„Ak bude projekt v súlade s územným plánom, nestojí mu nič v ceste. Kostol alebo mešita sú stavby, rovnako ako napríklad hypermaket,“ citoval námestníka server iDnes.
