Dom, ktorý sa pre desaťročné dievčatko stal na dlhé roky nočnou morou, zdedila po únoscovi, keď sa krátko po jej úteku zastrelil. Dom, v ktorom nikdy nechcela žiť, odmieta predať, aby jej životný príbeh nikto nezneužil, či nespeňažil.
Susedia vravia, že tam Natascha chodí často. Nikdy nepríde sama a zdrží sa niekoľko hodín. Vraj veľa upratuje, vyhadzuje staré veci a niekedy len tak sedí v záhrade so zatvorenými očami.
Tretí podpredseda rakúskeho parlamentu Martin Graf sa vrátil späť o niekoľko desaťročí. Politik krajne pravicových Slobodných, ktorý rád uráža šéfa židovskej kultúrnej obce a má kamarátov medzi neonacistami, si zmyslel, že Južné Tirolsko, ktoré je od roku 1919 súčasťou Talianska, by malo vyhlásiť referendum o návrate do Rakúska. Z Južného Tirolsku, kde dve tretiny obyvateľov hovorí po nemecky, mu odkázali, že Taliansko im zaručilo autonómiu a dohody treba v 21. storočí dodržiavať.
Vracať sa do minulosti treba. Pre niektorých ako Natascha Kampuschová je to liek. Upratať si v dome, znamená upratať si v hlave. Keď ľudia nájdu odvahu zmieriť sa s minulosťou, môžu ju konečne uzavrieť a žiť ďalej.
Pre iných je návrat do minulosti bezduchou príležitosťou oprášiť prežitky, pretože ničím iným už zaujať nevedia. A tak chcú meniť hranice štátov v čase, keď sa Európska únia rozširuje a Schengen hranice odstraňuje.
Aj v rakúskom parlamente by to už chcelo upratať. A vyhodiť veci, ktoré nepríjemne pripomínajú minulosť.