Všetko sa musí čo najviac podobať na realitu. Piloti a letušky si cvičia krízové situácie v leteckých simulátoroch. Po sérii tohtoročných leteckých nešťastí sa nič nezmenilo. Skúšobné testy sú nastavené dobre, hovoria piloti.
Letuška sa tvári, akoby to bolo naozaj. „Dáte si niečo na pitie?“ pýta sa so smiechom, hoci obaja vieme, že nič nedostanem.
Zrazu z ničoho nič spadne pred nás maska na dýchanie. Letuška všetkým prikáže, aby si ju nasadili na ústa. Každý pochopil – lietadlo ide k zemi.
Našťastie, v tomto prípade neletíme desaťtisíc metrov nad morom. Nachádzame sa v tréningovom simulátore spoločnosti Turkish Airlines na istanbulskom letisku. V hangári veľkom asi 30krát 20 metrov sú dve „lietadlá“, kde sa pripravujú letušky. „Podobnými cvičeniami musí prejsť každá z nás raz za rok,“ hovorí Burran, ktorá pracuje pre spoločnosť 15 rokov.
Cieľom je zopakovať si postupy, ako usmerňovať cestujúcich v kritickej situácii. Práve lietadlo Turkish Airlines odštartovalo tohtoročnú sériu leteckých nešťastí. Vo februári pri pristávaní v Amsterdame havaroval Boeing spoločnosti a zahynulo pri tom deväť ľudí.
Náš pád pokračuje. Po chvíli vidíme vychádzať z vetracieho systému dym a za nepriesvitnými oknami sa mihajú červené plamene - simulácia ohňa. V skutočnosti však nič nehorí a všetko ovláda inštruktorka v malej komore.
V kombinéze a na boso
Letušky nás nabádajú, aby sme si vyzuli topánky. Ženská časť „cestujúcich“ so sukňami si oblieka modrú kombinézu, podobnú montérkam. Tie ženy, čo ju odmietli, zistia jej význam, keď sa na kĺzačke márne snažia udržať sukňu v tolerovaných výškach.
Na príkaz si prekrížime ruky za lýtkami. „Pripravte sa na náraz, pripravte sa na náraz,“ kričia letušky.
Po páde, ktorý sme ani necítili, sa simulácia končí únikom z lietadla. Pri východe je už pripravená kĺzačka, po ktorej sa spúšťame do bezpečia.
Nič sa nezmenilo
Okrem lietadla Turkish airlines si obete na životoch začiatkom toho leta vyžiadali najmä pády dvoch Airbusov či iránskeho Tupoleva. Ako hovorí slovenský dopravný pilot Ľubomír Matúška, ani tieto nehody nič nezmenili na tom, ako sa cvičia piloti a letušky.
„Testy sú nastavené dobre a simulátory sú stopercentne totožné so skutočnosťou. Jedine to preťaženie piloti necítia,“ hovorí. Turecký simulátor nie je v ničom výnimočný. Všetky spoločnosti musia skúšať svoju posádku podľa rovnakých medzinárodných štandardov.
Tureckí piloti trénujú v menšom hangári, kde sú na plošine umiestnené dve predné časti lietadiel. Jeden Boeing a jeden Airbus.
Vnútri sedia za palubnou doskou identickou so skutočným lietadlom dvaja piloti. Cez plece na nich dohliada skúšajúci inštruktor. Pred pilotmi sa premieta projekcia letu. Hovoria si pokyny, ktorým laik nerozumie nie preto, že by hovorili po turecky.
Dnes horí motor
O chvíľu sa inštruktor za nimi chystá na nepredvídateľnú udalosť. Na monitore sa objaví zoznam možných porúch, ktoré sa môžu pilotom počas letu pritrafiť. Čo si dáme dnes? Únik paliva? Nízky tlak oleja v motoroch?
Napokon si vyberá požiar jedného z motorov a zrazu sa v kabíne ozve varovný signál. Piloti však zachovávajú pokoj. Aj s jedným motorom pristanú na prvý pohľad bez problémov.
Ľahké? Vyzerá to tak. Piloti, ktorí na podobné preskúšanie v dvoch štvorhodinových cykloch chodia každého pol roka, však musia byť stopercentní. „Kto to nezvládne, toho inštruktor nepustí lietať,“ hovorí Matúška. Ľudský faktor je však zložitý. Napriek pravidelným testom asi 80 percent nehôd spôsobí chyba posádky. Väčšinou je za tým aj séria iných porúch.
Naše núdzové pristátie si zranených nevyžiadalo. Aj keď predsa. Niektorí si pri spúšťaní po kĺzačke krvavo odreli lakte. A kým ich letušky ošetrujú, ostatní sa vracajú do „vraku“ po topánky. To však už s realitou nemá nič spoločné.
Cestu hradila spoločnosť Turkish Airlines
Autor: Z Istanbulu od redaktora SME Tomáša Vasilka
