Moldavčania si v stredu po krátkom čase znovu volia nový parlament. Pravdepodobnosť, že voľby nebudú fér, je veľká. Veľké demonštrácie v krajine podľa domácich expertov nehrozia.
Twitter? Čo je to Twitter? Dvadsaťpäťročná predavačka Ira krúti hlavou, keď sa jej pýtame, či pozná mikroblogovaciu internetovú službu, ktorá podľa západných médií pred tromi mesiacmi takmer vyvolala v Moldavsku revolúciu.
Nepozná ju ani jej priateľ Vlad, ktorý pracuje pre moldavskú vládu a Iru vytiahol na pivo do jedného z dvoch veľkých parkov v centre hlavného mesta Kišiňova, ktoré sa po aprílových parlamentných voľbách dostalo do svetových médií.
Tisícky mladých ľudí, najmä študentov z univerzít, ale aj tínedžerov z gymnázií, vtedy na protest proti zmanipulovaným voľbám vyrazili do ulíc a tí najradikálnejší podpálili parlament.
„Stratili trpezlivosť s komunistickou vládou,“ hovorí bezpečnostný analytik a známy moldavský bloger Dumitru Minzarari. Niektorí sa stretli, lebo sledovali Twitter, oveľa viac si však jednoducho zavolali, napísali esemesky, či len prečítali blogy opozičných lídrov.
Tvrdá odpoveď polície
Prezidenta Vladimira Voronina, ktorý mal až do jari v najchudobnejšej krajine v Európe všetko pod kontrolou, obrázky z obsadeného parlamentu zaskočili. Trvalo mu deň, kým vyslal do ulíc políciu, ktorá začala masovo zatýkať aj tých, čo len náhodou stáli na ulici.
Európska únia vtedy pritvrdila. Kalman Mizsei, zvláštny predstaviteľ Európskej komisie v Moldavsku, to na diplomata vysvetľuje netypicky otvorene. „Mnohí skončili vo väzení bez dôvodu, viacerých zbili a mučili. A minimálne jeden človek pri protestoch zomrel,“ hovorí maďarský diplomat, ktorý v mene únie žiada od Kišiňova riadne vyšetrovanie a férové voľby. Inak Moldavsko jasnú európsku perspektívu nedostane.
Prezident Voronin sa dostal po aprílových voľbách do nečakanej situácie. V parlamente získal napriek podvodom len 60 zo 101 kresiel. Jeden hlas mu chýbal, aby presadil za nového prezidenta svojho človeka.
A tak to neboli vzbúrení mladí študenti ani volebné podvody, ale politický pat, ktorý ho prinútil na dnes vypísať parlamentné voľby. Aj preto ťažko hovoriť, že v Moldavsku prebehla revolúcia a už vôbec nie twitterová.
Repríza asi nebude
Málokto čaká, že po dnešných voľbách príde druhý pokus. Napriek tomu, že prominentné ľudsko-právne organizácie očakávajú, že krajina vložená ako sendvič medzi Ukrajinu a Rumunsko, sa volebným podvodom nevyhne.
„Množstvo mŕtvych duší ostalo na volebných zoznamoch, ktoré budú voliť aj teraz,“ hovorí sarkasticky Vlad Lupan z moldavského Inštitútu pre ľudské práva. Otázka je, do akej miery budú voľby zmanipulované.
Protestmi a reakciou Európskej únie vyplašený Voronin sa podľa domácich analytikov nepokúsi získať viac ako 50 percent hlasov, ktoré potrebuje, aby vládol bez opozície, dosadil svojho nástupcu a sám pohodlne riadil krajinu z pozície lídra Komunistickej strany a predsedu parlamentu. Prieskumy hovoria, že jeho strana by mala získať vyše 30 percent.
- Moldavský prezident vládne v krajine od roku 2001. Jeho Komunistická strana ovláda v krajine takmer všetko.
- Napriek tomu, že po dvoch zvolených obdobiach nemôžu už byť prezidentom, ako líder Komunistickej strany či predseda parlamentu ostane najvplyvnejším mužom v krajine. Jeho syn Oleg je údajne jedným z najbohatších Moldavčanov.
- Má svojich vojakov v separatistickom území Podnestersko na území Moldavska. Rôznymi ekonomickými blokádami či naopak pôžičkami si udržuje v krajine vplyv.
Voroninovou výhodou je, že ľudia sú z volieb unavení, študenti cez prázdniny rozptýlení a navyše vystrašení policajnými represiami, ktoré po protestoch nasledovali. „To, že toľkých ľudí počas protestov zatkli, bili ich a mučili, vyvolalo atmosféru strachu,“ hovorí šéf Moldavskej Amnesty International Jevgenij Gološapov.
Aj preto pravdepodobne Moldavsko zostane jednou z troch krajín na svete, kde po relatívne slobodných voľbách vládnu komunisti. Pri moci sú ešte na Cypre a v Nepále.
V Moldavsku ich však majú mladí vzdelaní ľudia po krk. A nielen tí, ktorých rodičia pracujú v zahraničí. (Odhaduje sa, že až jeden milión obyvateľov pracuje v zahraničí).
Zbaviť sa komunistov, ktorí integráciu brzdia, bude komplikovaná, takmer nemožná misia. Obyvatelia sú bombardovaní pozitívnou propagandou o vláde. Nečudo, že Ira z vidieka na severe krajiny netuší nič o Twitteri a iných internetových službách, ktoré medzi prozápadne orientovanou mládežou fičia. Vplyv, čo im dali zahraničné médiá, je prehnaný.
Myslí si to aj Rodica Lungu, ktorá žije a pracuje v Prahe. Cez leto prišla domov. „Sledovala som najmä moldavské internetové stránky, Twitter nie,“ hovorí.
Twitter je v plienkach
Na západné médiá urobil dojem ruch, ktorý vznikol na Twitteri počas moldavských volieb. Štátne televízie zahmlievali a internet sa stal zaujímavým zdrojom aj pre Moldavčanov žijúcich v zahraničí. Významní blogeri ho využili ako šikovný nástroj na komunikáciu so stúpencami.
„Penetrácia internetu v krajine je len okolo 20 percent. A koľko ľudí tak asi nasleduje Nataliu Morar na Twitteri? Stoštyridsať?“ hovorí Lupan.
- Moldavsko bolo kedysi súčasťou Rumunska, s ktorým tvorilo spoločnú oblasť známu ako Besarábiu. Moldavčania rozprávajú po rumunsky, aj keď v krajine existujú tendencie vyrobiť moldavský jazyk.
- Moldavská vláda z protestov po aprílových voľbách obvinila Rumunsko a vyhostila jeho veľvyslanca. Podozrenie sa však nepotvrdilo. Bukurešť reagovala tak, že dovolila Moldavčanom s rumunskými koreňmi ľahšie získať občianstvo.
- Pre Moldavčanov je to jednoduchá možnosť ako získať pas člena Európskej únie a slobodne sa pohybovať po jej priestore.
Morar je veľmi známa osoba. Nielen v Moldavsku, ale aj v Rusku, kde pracovala ako novinárka v opozičnom týždenníku New Times.
Kým ju, napriek tomu, že má manžela Rusa, nevyhostili z krajiny. Ešte predtým stihla napísať niekoľko investigatívnych článkov a dostala sa na čierny zoznam v Kremli. Po voľbách sa z obavy o vlastnú bezpečnosť pár dní skrývala na ambasádach v Kišiňove.
„Morar je jedna z troch významných lídrov, ktorých, ak ich zatkne polícia, okamžite vyhlásime za väzňov svedomia,“ hovorí Gološapov z Amnesty International. Z Morar sa, odkedy sa vrátila do Moldavska, stala jedna z „revolucionárov“, ktorí by radi demokraticky zosadili komunistov z trónu.
Pozorovatelia netušia, či sa Twitter dostane k slovu aj po stredajších voľbách a vyženie do ulíc ľudí, nespokojných s výsledkom volieb. Väčšina si myslí, že dramatické udalosti z apríla sa nezopakujú. Istí si však nie sú. Na to sú ľudia v chudobnom Moldavsku príliš nepokojní.
Autor: Z Kišiňova od redaktora SME Mirka Tódu
