PIATOK, 31. JÚLA
Konferenčná sála kišiňovského hotela Leogrand bola na prasknutie plná. Tri mesiace po dramatických fotkách horiaceho moldavského parlamentu si táto mala chudobná krajina voľby zopakovala a zahraničie to naozaj zaujalo. Tlačovku medzinárodných pozorovateľov ODIHR, OSCE, Rady Európy a Európskeho parlamentu si nenechali ujsť.
Ich predbežná správa je vždy veľká zábava. Pred tromi mesiacmi veľmi podozrivé voľby najskôr zhodnotili veľmi jemne. Poopravili sa až po búrlivých protestoch.
Takže ako hodnotili tie posledné voľby?
Klasický diplomatický eurobyrokratický slovník nechýbal. „Stredajšie parlamentné voľby v Moldavsku splnili veľa medzinárodných štandardov, ale krajina ešte potrebuje demokratické reformy, aby obnovila dôveru verejnosti."
Je to dobrý signál, neskôr povedal Mevlut Cavusoglu, hlava delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Marian-Jean Marinescu z Európskeho parlamentu bol trochu ostrejší: „Nemôžeme povedať, že by tieto voľby splnili všetky medzinárodné kritériá."
Britský novinár z The Times sa preto opýtal pozorovateľov celkom otvorene: Boli tieto voľby v Moldavsku slobodné?
„To je veľmi jednoduchá otázka, na ktorú neexistuje jednoduchá odpoveď. Je to veľmi sofistikované," odvetil mu jeden z pozorovateľov.
Šéf moldavského Rádia slobodná Európa Vasile Botnaru sa teda opýtal ďalšiu otázku: „Môžete nám povedať, kto je zodpovedný za volebné nedostatky? A či budú za to potrestaný?"
„To je politická otázka, na to táto delegácia nemôže odpovedať," odvetil člen delegácie.
A čo si o voľbách myslí koalícia renomovaných moldavských mimovládok, ktoré sledovali priebeh volieb a volebnej kampane. „Boli to neférové a čiastočne slobodné voľby."
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Tri šialené príbehy moldavskej brutality
STREDA, 29. JÚLA, 21:37
Keď som ich počúval, mal som pocit, že čítam Kafku v priveľmi drsnej podobe, aby to bola pravda. A nemal som najmenší dôvod im neveriť.
1. Ruslan
„Zatkli nás a hodili ako psov do policajnej cely," rozpráva Ruslan. Aj on ako stovky ďalších mladých ľudí bol 7. apríla centre Kišiňove počas protestov proti komunistom. A podobne ako desiatky ďalších sa zrazu zmenili na štvancov v rukách sadistických moldavských policajtov.
„Začali ma biť, som astmatik a po jednom silnom údere som stratil dych. Hovoril som policajtom, aby mi dali môj inhalátor. Nadávali, že je to droga a nedali mi ho. Dusil som sa. Jeden policajt ho vzal a rozdrvil nohou. Ostatní policajti odišli. Skončil som v cele s rozmerom 8 metrov štvorcových. Bolo nás tam asi tak 26-28 ľudí. Vodu nám nedali, na toaletu nás nepustili. Až po niekoľkých hodinách sme dostali dva litre vody. A potom nás bili ďalej.
Policajti sa striedali. Vždy to bol niekto iný. Bolo ich asi sedem. Držali ma 72 hodín bez toho, aby mi dali niečo jesť. Len trochu vody. Terorizovali nás. O tretej ráno, tipujem, že bolo toľko, mi povedali, že ak budem rýchlo utekať, tak môžem ujsť. Keď som sa o tom pokúsil, pri východe ma čakal policajt. Znovu som skončil v cele. Neskôr ma premiestnili do normálneho väzenia. Tam to už bolo v pohode, voda aj jedlo. Matrace boli plesnivé ako za sovietskych čias. Za mrežami som trávil desať dní. Z toho ma tri dni týrali v policajnej cele."
2. Ivon
Na rozdiel od Ruslana ďalšie dva príbehy sú o mladých mužoch, ktorí sa na demonštrácii neukázali. Ivonovi 13. apríla (6 dní po demonštrácii) zazvonil telefón. „Hlas sa predstavil ako policajt. Voronin. Myslel som si, že si zo mňa robia srandu kamaráti. Cestoval som v preplnenom trolejbuse, telefón som vypol. Ale môj mobil stále vyzváňal. Policajt sa mi vyhrážal, že vie, kde som, kam idem a že si po mňa príde. A prišli. V aute bol jeden policajt opitý. Povedal mi, že ak im dám 200 litrov vína, tak ma pustia domov. Povedal som im, že mám len 50 litrov. Skončil som na policajnej stanici v centre Kišiňova. Obvinili ma, že som počas povolebných protestov ukradol počítač z parlamentu. Začali ma biť. Jeden policajt ma pritlačil k stene a začal škrtiť, aby som sa priznal. Vystrašení rodičia mi vyzváňali na mobil, ale ja som im nemohol zavolať, kde som. Začali mi tvrdiť, že vyzerám, že beriem drogy, som feťák a ukradol som počítač z parlamentu. Dusili ma niekoľko hodín. Prečo si vybrali práve mňa netuším. Možno sa ku mne dostali vďaka zoznamu absentujúcich študentov univerzitu, ktorý dal policajtom rektor univerzity."
3. Jevgenij
Jevgenij žije neďaleko Kišiňova. Má vlastnú firmu, opravuje autá. „Asi mesiac pred voľbami zašiel za mnou jeden policajt, že chce so mnou „podnikať" ako spoločník, že ma ochráni. Povedal, som že nechcem. A 9. apríla, dva dni po demonštráciách v hlavnom meste, po mňa prišli traja policajti. Bol tam aj ten, ktorý chcel som mnou „podnikať". Povedal mi: Ó, takže ťa máme. Skončil som v policajnej cele. Začali ma biť. Robili to šikovne, tak aby po bitke neostali veľké rany. Druhý deň ma zbili znovu. Mama poslala list na generálnu prokuratúru. Lekár ma neskôr prehliadol, zbadal päť modrín a povedal, že som v poriadku. Pustili ma na šiesty deň. Po návšteve nemocnice som zistil, že mám poškodenú jednu obličku. Nechali ma spať na studenej zemi."
Pozn.: Rozhovor s obeťami policajných represií po parlamentných voľbách 5. apríla sa uskutočnil v kancelárii Amnesty International Moldova za prítomnosti ich právnikov a malej skupiny zahraničných novinárov.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Otec zavraždeného demonštranta: Moldavská polícia kryje vrahov
STREDA, 29. JúLA 11:37
Hovorí sa tomu, stál v zlom čase na zlom mieste. Dvadsaťtriročný Valeriu Boboc stál 7. apríla na jednom z hlavných námestí v Kišiňove a protestoval proti výsledkom parlamentných volieb, ktoré mali jednoznačne vyhrať komunisti prezidenta Vladimira Voronina. Domov sa v ten deň nevrátil.
„Keď sa Valeriu nevrátil, bol som strašne nervózny, boli to strašne ťažké dni, nevedel som ho nájsť, volal som na políciu, chodil som po meste," rozpráva Valeriov otec Viktor Boboc.
Na tretí deň polícia zazvonila k nemu domov. „Zdvihla to moja manželka, vypýtali si však moje číslo. Nepovedali jej prečo. Neskôr sa ma v telefóne pýtali, či môj syn nebral drogy. Potom mi povedali, aby som si sadol. Pýtal som sa, čo sa deje, prečo by som si mal sadnúť. Odpovedali otázkou: viete, čo sa stalo s vaším synom? Bol som ticho. Našli ho mŕtveho na hlavnom námestí. Nemohol som nič povedať."
Viktor Bocu (na snímke) išiel na políciu a identifikoval doráňané telo svojho syna. Tvrdili mi, že vraj sa otrávil nejakým plynom. „Akým plynom? Myslíte si, že som idiot? A už som sa s nimi nerozprával. Vtedy som si uvedomil, že môj syn už nežije," rozpráva a s pevným hlasom pokračuje. „Krátko na to sme si zobrali jeho telo z márnice a v nedeľu pochovali."
Valeriu bol ženatý, mal malého syna. Rok študoval na Inštitúte medzinárodných vzťahov. „Ale keďže sme nemali dosť peňazí, musel pracovať a pomáhať rodine," hovorí Boboc tri mesiace po voľbách, ktoré si dnes Moldavčania zopakujú.
Viktor Boboc dúfa, že establišment sa zmení, vo veľké zázraky však neverí. Na skepsu má veľký dôvod. Vyšetrovanie smrti jeho syna moldavská polícia komplikuje od začiatku, ako sa najviac dá. Nečudo.
Po naliehaní a mnohých odmietnutiach nakoniec medzinárodný tlak zabral a prokuratúra akceptovala žiadosť o pitvu urobenú nezávislým zahraničným expertom z Veľkej Británie. Profesor Derrick John Pounder, uznávaný forenzný expert zo škótskej univerzity Dundee sa začal prípadu venovať.
„Predbežnú správu nám prokuratúra odmietla poskytnúť," hovorí advokát Veaceslav Turcan, ktorý sa spolu s ešte jedným kolegom venujú jeho prípadu. „V tom čase pritom správu komentovali viacerí komunistickí funkcionári, mali k nej prístup, kým rodina nie." K správe sa nakoniec dostali až cez Veľkú Britániu. A jej výsledok potvrdil predpoklad Viktora Boboca.
Jeho syn bol zavraždený, ubitý k smrti, s veľmi veľkou pravdepodobnosťou príslušníkmi špeciálnej policajnej jednotky. Zomrel na vnútorné krvácanie mozgu, stopy rán na tele naznačovali, že naňho zaútočili s obuškom a inými predmetmi.
Boboc a právnici medzitým našli dvoch svedkov, ktorí boli pritom, keď sa skupina ozbrojených policajtov s helmami na tvárach na Valeria onú noc 7. apríla 2009 vrhla.
„Je to tragikomické, v civilizovaných krajinách sú kľúčoví svedkovia chránení políciou, tu sa bojíme o ich zdravie, bojíme, že sa policajti prídu pomstiť za to, že chcú v prípade svedčiť," rozpráva smutne právnik Turcan a dodáva ako polícia začala svedkov zastrašovať, zistila si o nich všetky možné podrobnosti a začala ich sledovať.
„Situácia nie je veselá," rozpráva Viktor Boboc. „Najväčší problém nie je to, že naša rodina smúti a malý chlapček ostal bez otca, ale skutočnosť, že sú tu ešte ďalšie tri obete. Polícia tvrdí, že sa sami zabili, ale je jasné, že ich zabili a kryjú vrahov."
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Kampaň po moldavsky: Potkan v starostovom rozkroku
UTOROK, 28. JÚLA, 16:30
Potkan v centre Kišiňova pohrýzol dievčatko. „Je to strašné, starosta mesta Dorin Chirtoaca sa o toto mesto nestará," hovorí v štátnej televízii moldavská babka.
Reportáž počas finále kampane pred stredajšími parlamentnými voľbami zaklincuje komunistický prezident Moldavska Vladimir Voronin: „To by som bol zvedavý, ako by sa mu páčilo, keby ho potkan pokrýzol do rozkroku".
Twitterová revolúcia v Moldavsku? Mýtus - čítajte viac
Chirtoacu si televízia pod kontrolou vládnucej Komunistickej strany nevybrala náhodou. Je to jeden z obľúbených opozičných lídrov z Liberálnej strany, ktorý v lokálnych voľbách porazil klasický etablišment.
Moldavci si v stredu zvolia nový parlament. Po troch mesiacoch znovu. Tie predchadzajúce voľby skončili masovými protestmi mladých ľudí, ktorým sa nepáčil podozrivo vysoký výsledok komunistickej strany a tak vyrazili do ulíc a obsadili parlament.
Kým veci nevzala do svojich rúk polícia a nezatkla každé „podozrivé" indivíduum.
Prezidentovi Vladimirovi Voroninovi, ktorého syn Oleg, je pravdepodobne najbohatší Moldavčan pod slnkom, sa však nepodarilo získať v parlamente absolútnu väčšinu a tak čaká Moldavcov repete.
A voľby majú znovu divnú pachuť. Hlavné televízie sú pod kontrolou komunistov a drukujú im aj moldavské vydania ruských novín. Moldavské Izvestije namiesto normálneho článku otvárajú titulnú stranu veľkým príhovorom prezidenta Vladimira Voronina.
Nebyť televízií či novín a zopár prechádzajúcich sa farebných straníckych aktivistov, akoby voľby, ktoré môžu zmeniť kurz najchudobnejšej krajiny Európy, ani neboli. Predvolebných plagátov je ako šafránu. Strany sa vyčerpali v aprílových voľbách. „Deneg neto".
Vládna komunistická strana však vie čo je to admin resurs. Stačí si otvoriť schránku, v ktorej leží letáčik moldavskej pošty. V Moldavsku je pošta monopol, konkurenciu nemá, napriek tomu však distribuuje obyvateľom krajinky medzi Ukrajinou a Rumunskom reklamu.
Posolstvo letáčika je jednoduché. Voľte poštového operátora číslo jedna. Voľte profesionálov.
Tipnite si pod akým číslom kandiduje Komunistická strana Moldavska?
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Najlepší moldavský vtip: Kto je najpracovitejší?
UTOROK, 28. JÚLA
Prezident Moldavska ide v limuzíne po roztrepanej ceste krajinou s manželkou, ktorú zaujme výšková budova. Voloďa, to je krásna budova, komu patrí? Prezident sa uškrnie, to je nášho syna Olega. Limuzína frčí ďalej a prvú dámu Moldavska zaujme nové vyblýskané biznis centrum. A to je koho, pýta sa manžela. Líder Komunistickej strany sa pousmeje, to je predsa Olegove. Keď sa situácia zopakuje po piatykrát, Taisia hovorí Vladimirovi, v tejto krajine snáď nikto nepracuje, iba náš Oležko.
Aj takýto vtip koluje v Moldavsku o prezidentskej rodinke a najmä mladom Olegovi, ktorý je neoficiálne (no dokážte to) najbohatším Moldavčanom. Pred niekoľkými rokmi oslávil prvú zarobenú miliardu.
Vtip mi povedal moldavský analytik a bloger s americkým vzdelaním Dumitru Minzarari. O tom, že prezident Vladimir Nikolajevič Voronin a jeho família kontroluje väčšinu biznisu v Moldavsku, pochybuje málokto, kto nie je odkázaný len na oficiálnu propagandu.
Voronina čakajú perné dni. V stredu si Moldavčania po troch mesiacoch zvolia nový parlament. Ten predchádzajúci musel pre jeden chýbajúci hlas na presadenie nového prezidenta rozpustiť. Jeho Komunistická strana Moldavska je favoritom číslo jeden. Jej preferencie sú však len niečo cez 30 percent. Nejaká spolupráca s opozíciou tak bude potrebná.
Voronin, typický sovietsky aparátčik, si podľa analytika Minzarariho, potrebuje udržať moc stoj čo stoj. Už len pre biznis, ktorý ovládajú jeho ľudia a pozadie jeho vládnutia, ktoré by mohlo vyjsť najavo, keby sa na čelo krajiny dostal niekto iný.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
PONDELOK 27. JÚLA 21.00
Prečo sú moldavské voľby zaujímavé
Zažil som viacero volieb postsovietskom priestore. V Rusku je ich výsledok v posledných rokoch dopredu jasný a končí sa násilným rozohnaním zopár demokraticky zmýšľajúcich ľudí, na Ukrajine to môže byť dramatické aj nudné, v separatistických republikách v Gruzínsku sú hlasovania komédiou na voľby.
To, čo sa udeje v stredu v Moldavsku, som však ešte nezažil. Parlamentné voľby si tam zopakujú už po troch mesiacoch.
Tie predchádzajúce voľby 5. apríla sa skončili dramaticky. Komunistická strana Moldavska prezidenta Vladimira Voronina vyhrala podozrivo vysoko, čo naštvalo mladých ľudí, ktorí v nevídanom počte vyšli do ulíc. Vraj za to mohol aj Twitter. Ako si však prečítate v stredajšej reportáži v SME, je to mýtus. Twitter až takú veľkú úlohu nezohral. A takmer isto nezohrá ani na druhý pokus.
Zopár radikálov v apríli podpálilo parlament a malá štvormiliónová krajinka, ktorej štvrtina, si na živobytie zarába v Európe, sa dostala na titulné stránky svetových novín a do BREAKING NEWS módu v televíziách.
Moldavci tak netradične uprostred týždňa, podobne ako nedávno Kirgizi (autokratickému prezidentovi Kurmanbekovi Bakijevovi to poradili astrológovia), znovu pôjdu k volebným urnám a bude zaujímavé sledovať, ako to dopadne.
Zopakujú sa volebné podvody?
Alebo sa Voronin a jeho komunisti poučia a podvádzať budú menej nápadne?
A ako sa zachovajú pozorovatelia OBSE, ktorí sa pod ruským tlakom stávajú čoraz zbabelejšou inštitúciou?
Vyrazia mladí ľudia do ulíc a rozhorí sa znovu parlament (analytici predpovedajú, že nie)?
Koľko ľudí pôjde voliť zo separatistického Podnesterska do pripravených špeciálnych miestností?
A nedopadne to znovu povolebným patom, keď ani komunisti ani opozícia nebude mať jednoznačnú väčšinu?
Najbližšie dni nám dajú odpoveď.
