Vyhlásil to poradca premiéra Netanjahua. Nielenže sa nesnažia pomáhať, ale ešte aj škodia. Sú to jednoducho seba nenávidiaci Židia. Hrozná sorta. Nemyslia si, že treba pokračovať v rozširovaní židovských osád na západnom brehu a ešte aj Jeruzalema by sa vzdali. Fuj.
Nuž takto to teraz je s tými, ako hovoria Izraelčania, „našimi" v Bielom dome. Obvinenia z toho, že niekto nie je dobrý Žid, lebo sa práve nezhoduje s oficiálnou líniou, sú v Izraeli pomerne časté. Izraelčania sú presvedčení, že Židia v diaspóre by im mali pomáhať, ako sa dá. A najlepšie úplne zaslepene, bez štipky pochybnosti, bez diskusie. Emanuel a Axelrod sa previnili tým, že si nemyslia to, čo súčasná vláda židovského štátu, a majú po chlebe. Tak ako kedysi, v 70. rokoch minulého storočia Henry Kissinger.
Zaujímavé je, že takéto bludy vypúšťa poradca premiéra v čase, keď sú vzťahy medzi Washingtonom a Jeruzalemom nedobré ako málokedy. Ich intelektuálna kvalita by sa hodila skôr do nejakého centra drsných osadníkov a netreba pochybovať, že sú všetko, len nie nápomocné. Mnohým ľuďom v Izraeli sa však takéto reči páčia. Zvykli si na bezhraničnú solidaritu, na to, že ich bude niekto istiť a že je to tak v poriadku.
Tiež si nemyslím, že Emanuel a Axelrod majú vždy pravdu a tiež by mohli byť trochu zhovievavejší. Na druhej strane sú americkými občanmi a mali by robiť všetko, čo je dobré pre Ameriku. A to nemusí byť dobré aj pre Izrael.
Navyše Amerika je citlivá na lojalitu svojich občanov a tak si netreba myslieť, že Emanuel a Axelrod si pod sebou budú píliť konár. Navyše pre niekoho, kto ich obviňuje z nedostatku rešpektu k vlastnému pôvodu.
Niekedy si myslím, že najväčšou hrozbou Izraela nie je Irán alebo Emanuel a Axelrod, ale Izrealčania samotní.