CALAIS, BRATISLAVA.
Posadnutosť lietadlami a lietaním zachvátila Blériota na výstave stroja na lietanie podobného netopierovi. Odvtedy sa neustále snažil zostrojiť lietadlo vlastnej konštrukcie. Metódou pokusov a omylov dospel po deviatich rokoch k modelu jednoplošníka. Až do jeho jedenástej verzie všetky modely skončili haváriou. Model Blériot XI. skonštruovaný v roku 1909 sa však ukázal byť schopný opakovaných letov.
Finančne vyčerpanému Blériotovi prišla v tom čase vhod výzva londýnskeho denníka Daily Mail na prelet prielivu La Manche za finančnú odmenu. Blériot mal v súťaži dvoch súperov. Prvým bol Hubert Lathan, Angličan žijúci vo Francúzsku a druhým Charles de Lambert, ruský aristokrat s francúzskymi koreňmi. V júli 1909 sa všetci traja zišli v Calais.
Lathan bol nútený svoj pokus, na ktorý sa vydal 19. júla, pre poruchu stroja ukončiť a pristáť na hladine mora. Lambert rozbil svoj stroj ešte počas pokusného letu na pobreží a zo súťaže bol vyradený. Blériot s nohou v sadre po nedávnom zranení, bez akýchkoľvek navigačných zariadení, v počasí vhodnom podľa jeho úsudku na let sa pustil do dobrodružstva 25. júla.
Vo svojom lietadle jednoplošníku s motorom s výkonom 25 konských síl preletel prieliv za 37 minút a bezpečne pristál, aj keď poškodil podvozok. Správny smer si v závere letu určil podľa lode plávajúcej do prístavu.
Víťaza súťaže oslavovali vo Francúzsku aj v Anglicku. Výroba jednoplošníkov, ktoré sa stali v Európe hitom v predvojnovej ére lietania, sa mohla začať. Jednoplošníky podľa modelu XI. boli na trhu veľmi úspešné. Neskoršie modely stíhačky S.P.A.D., vychádzajúce z Blériotovho lietadla, boli často využívané počas prvej svetovej vojny.
