LONDÝN, BRATISLAVA. Myslel si, že jeho spolupráca so Sovietskym zväzom sa nikdy nedostane na verejnosť. To platilo až do roku 1979, keď vtedajšia pre〜miérka Margaret Thatcherová demaskovala Anthonyho Blunta ako bývalého ruského špióna, „štvrtého muža“ známej cambridgeskej skupiny.
Až po 25 rokoch
Z uznávaného historika umenia pracujúceho pre kráľovskú obrazáreň sa stal vlastizradca, odobrali mu aj rytiersky titul. Blunt vtedy uvažoval o samovražde, nechcel však rodine spôsobiť dvojnásobný šok. Pustil sa preto do písania. Jeho spomienky s rozsahom 30tisíc slov sa v roku 1984, rok po Bluntovej smrti, dostali do Britskej knižnice pod jedinou podmienkou - nezverejnia ich najbližších 25 rokov. Tento čas už uplynul. Očakávania historikov zrejme ostanú nenaplnené, nijaké veľké odhalenia v nich nie sú.
Chcel ku komunistom
Blunt píše najmä o tom, ako ho do služby Sovietom naverbovali. Bolo to v 30. rokoch minulého storočia, keď pôsobil na univerzite v Cambridgei. Na akademickej pôde narastali protinacistické nálady, aj mnohí vzdelanci verili, že Hitlera môžu poraziť len sovietski komunisti.
I samotný Blunt uvažoval o vstupe do komunistickej strany, Guy Burgess, ktorý v tom čase už pracoval pre Moskvu, ho však prehovoril, aby tak nerobil.
Komunistom viac vyhovovalo naverbovať mladých študentov, budúcich lídrov Británie. Aj Blunt mal preto ostať v utajení.
Za súhlasom bola naivita
„Vtedy som si neuvedomoval, že som po politickej stránke taký naivný, že nie som oprávnený zúčastňovať sa na akýchkoľvek politických aktivitách,“ napísal Blunt v pamätiach.
Počas vojny posúval sovietskym orgánom utajené materiály, no Blunt postupne stratil ilúzie o Sovietskom zväze a podľa vlastných slov sa chcel vrátiť k normálnemu akademickému životu.
To však nebolo celkom možné, pretože poznal ďalších členov cambridgeskej skupiny, jeden z nich sa stal napríklad šéfom protisovietskej sekcie v tajnej službe MI6. Traja zo štvorice postupne utiekli do Moskvy, Blunt však emigráciu odmietol.
„Veľmi jasne som si uvedomoval, že radšej podstúpim akékoľvek riziko v tejto krajine, ako by som mal odísť do Ruska,“ napísal.
Odhalili ho, bez trestu
Tajné služby Bluntovu minulosť odhalili v roku 1964, no ponúkli mu imunitu za to, že im prezradil „všetky informácie, ktoré som mal o ruských aktivitách“. Dúfal, že utajenie jeho minulosti je obojstranne výhodné. Bolo, no len 15 rokov.
