BRATISLAVA. Extrémne výkyvy počasia, horúčavy, nedostatok vody. Vysychanie povrchu, zrýchľujúce sa topenie Arktídy, vymierajúce živočíšne druhy. A následne nepokoje, boj o zdroje nerastných surovín, náleziská ropy a drahých kovov. Tak nejako vyzerá či v budúcnosti bude vyzerať naša planéta.
Nie za všetky ekologické katastrofy môže človek priamo - hurikány, tornáda, požiare či zemetrasenia a vlny cunami človek pod kontrolou nemá. No jeho zásahy do prírody môžu pomáhať ich ničivosti. Za ekologické katastrofy, ako sú Černobyľ, odlesňovanie pralesov či havárie tankerov so znečisteným pobrežím, však zodpovednosť nesie. Newsweek teraz prišiel so zoznamom nedávnych ekologických katastrof na Zemi.
Problémom je voda
Na prvé miesto dal roztápanie sa arktických ľadovcov. Jeho výber potvrdila aj nedávno zverejnená štúdia, ktorá tvrdí, že hrúbka arktickej ľadovej pokrývky klesla za posledných päť rokov až o 40 percent. Ide najmä o viacročný ľad, ktorý by sa počas leta nemal topiť. Vplyvom globálneho otepľovania sa však roztápa.
Uľahčí to síce lodnú dopravu, no zasiahnuť to môže najmä pohyb morských prúdov a klímu aj v Európe. Asi je načase čakať viac či výdatnejšie zrážky, väčšie výkyvy počasie – a v konečnom dôsledku možno aj posun klimatických pásiem.
Ďalším problémom je vysýchanie rozsiahlych území, rozširujúce sa púšte a s tým súviasiaci nedostatok čistej vody. Jej zásoby si ničíme systematicky.
Mnoho krajín stále používa uhoľné elektrárne. Napríklad vo Veľkej Británii z nich pochádza veľká časť elektrickej energie a len v USA ich je šesťsto. Pri spaľovaní uhlia vznikajú nielen škodlivé látky, odpad po vyhorenom uhlí treba niekde uskladniť. Kopy tohto odpadu a popola potom znečisťujú spodné vody.
Kým v bohatých západných krajinách je vody zatiaľ ako-tak dostatok, veľké problémy majú niektoré oblasti Ázie a Afriky. Už teraz sa o niektoré zdroje vody vedú spory, ktoré prerástli do krvavých konfliktov.
Málo rýb
Na zozname je aj slané Aralské jazero na hraniciach Uzbekistanu a Kazachstanu, ktoré je príkladom toho, ako ľudské plytvanie a nezodpovednosť vedú k zničeniu ekosystémov. Od 60. rokov jazero extrémne rýchlo vysychá a zvyšuje sa jeho slanosť. Voda, ktorá ho v minulosti napĺňala, sa dnes používa na zavlažovanie polí, veľká oblasť jazera sa preto prakticky premenila na púšť. So slanou a hnojivami znečistenou pôdou.
Moria však znečisťujú aj havárie ropných supertankerov. Pred dvadsiatimi rokmi zamoril Exxon Valdez pobrežie Aljašky, zahynuli vtedy státisíce rýb či morských vtákov a o prácu prišlo až 30-tisíc rybárov.
Tí sú pritom príčinou ďalšieho zo súčasných ekologických nešťastí. Nadmerný výlov má vplyv nielen na druhy, ktoré sa rybami živia, ale v konečnom dôsledku aj na samotných ľudí. Z niektorých oblastí sveta sa ozývajú správy, že zmizli niektoré pôvodné druhy a domorodci majú problém sa uživiť.
Smrtiace pesticídy
Newsweek však za veľké katastrofy považuje aj explóziu v Černobyli s rádioaktívnym zamorením oblastí či používanie nebezpečných pesticídov. V roku 1984 vypustila továreň neďaleko indického mesta Madhya Pradesh do ovzdušia toxické výpary, ktoré zabili 10-tisíc ľudí. Pôda je tam znečistená dodnes.
Podobne ako v poľnohospodárskych oblastiach, kde sa na boj proti hmyzu používalo DDT.
V pôvodnej verzii článku sme chybne uviedli, že v prípade indického mesta Madhya Pradesh vypustila do ovzdučia toxické výpary plantáž. V skutočnosti to bola továreň. Chyba bola opravená 24. júla o 9:09, za chybu sa ospravedlňujeme.
