BUDAPEŠŤ. Situácia menšín v Maďarsku je teoreticky, v rovine deklarácií ružová, ale v skutočnosti je skľučujúca. Povedal to podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI bývalý ombudsman pre menšiny Jenö Kaltenbach.
Z tohto pohľadu je možné otázku používania jazyka menšín považovať za typickú. Zákon o národných a etnických menšinách z roku 1993 hovorí, že svoj materinský jazyk môže ktokoľvek, kedykoľvek slobodne používať. Podmienky používania menšinových jazykov v prípadoch uvedených vo zvláštnom zákone je štát povinný zabezpečiť, konštatoval ombudsman.
Tieto podmienky však podľa neho zďaleka nie sú vytvorené. Zákon upravujúci zaručenie neobmedzeného používania materinského jazyka evidentne patrí do kategórie dobre znejúcich, ale nerealizovateľných právnych noriem, dodal expert, ktorý kritizoval viaceré prvky maďarských právnych noriem týkajúcich sa menšín.
Kaltenbach sa domnieva, že menšiny v Maďarsku - bez výnimky - sa dostali na okraj priepasti straty svojej identity, ich členovia nehovoria svojim jazykom, nepoznajú svoju históriu a ledva zachovávajú svoju menšinovú kultúru.
Menšiny sme nechali chradnúť. Proces sa začal ešte v druhej polovici 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia bol dokonaný. V západnej Európe to dobre vedia, ale my na to neradi myslíme, poznamenal Kaltenbach, podľa ktorého krajina by štedrou menšinovou politikou iba získala, žiadne reálne riziko nehrozí.
Neexistujú totiž snahy o odtrhnutie, prípadne o autonómiu, ktorá by ohrozila integritu krajiny. Maďarskú menšinovú politiku treba vnímať okrem iného aj z tohto hľadiska, v tomto smere je ešte mnoho úloh, uzavrel bývalý ombudsman.
