Moskva 14. mája (TASR) - Odstránenie vraku ruskej atómovej ponorky Kursk, ktorá od vlaňajšieho augusta leží na dne Barentsovho mora v hĺbke 108 metrov, sa nestane pilotným projektom pre likvidáciu ďalších ruských ponoriek, čo sa v rôznych svetových moriach potopili v minulých desaťročiach. Na projekty podobné vyzdvihnutiu ponorky Kursk nemá Rusko peniaze, technické prostriedky a nie je vyriešená ani otázka ďalšieho uskladnenia či zošrotovania vyzdvihnutých vrakov.
Okrem viacerých havarovaných ponoriek, ktoré skončili podobne ako Kursk, sa na 150 až 180 odhaduje počet vrakov sovietskych a ruských atómových ponoriek na ruských vojenských základniach, ktoré po vyradení hrdzavejú spolu s opotrebovanými reaktormi.
Bývalý Sovietsky zväz si podľa ruských vedcov nelámal hlavu ani s uskladnením a likvidáciou vyhorených palivových článkov z reaktorov ponoriek a atómových ľadoborcov. Podľa ruskej televíznej stanice NTV v Murmansku už 40 rokov kotví nákladná loď Lepsi, ktorá sa zmenila na plávajúci sklad rádioaktívneho odpadu. Po štyroch desaťročiach provizórneho riešenia sú všetky skladové priestory lode preplnené nevyhovujúcimi kovovými kontajnermi s odpadom, časť ktorých je dokonca mechanicky poškodená.
V Rusku stále nie je vyriešená likvidácia odpadu z vlastných jadrových elektrární a ročne pribúda 800 ton vyhoreného paliva. Napriek tomu chce vláda doviezť v najbližších rokoch do krajiny na uskladnenie a úpravu najmenej 10.000 ton vyhoreného paliva zo západnej Európy.
Projekt, ktorý sa podľa niektorých správ už dokonca rozbehol bez toho, aby bol schválený príslušný zákon, dnes za okrúhlym stolom v Štátnej dume obhajoval minister atómovej energetiky Alexander Rumiancev. Podľa jeho slov náklady na uskladnenie jedného kilogramu paliva sa pohybujú v Rusku okolo desiatich dolárov, ale Moskva za každý uskladnený kilogram dostane až 1000 dolárov. Z príjmu vo výške 10 miliárd dolárov si asi dve miliardy vyžiada dostavba podniku v Krasnojarskom kraji, kde sa bude palivo spätne obohacovať pre ďalšie použitie v reaktoroch, zvyšok má byť použitý na odstraňovanie starých ekologických škôd.
Podľa ruskej televíznej stanice NTV Rusko do prístavu v Petrohrade od januára dováža rádioaktívny odpad zo Západu. Za štyri mesiace boli z lodí na železničné vagóny preložené už stovky kontajnerov, ktoré putovali ďalej do ruského vnútrozemia. Zákon o rádioaktívnom odpade, ktorý chce Rusko dočasne na svojom území uchovať a ďalej spracovať, pritom po búrlivej verejnej diskusii a hádkach v Štátnej dume ešte len čaká na záverečné schválenie.
Ruskí ekológovia na železničnej stanici v Petrohrade podľa NTV namerali vo vzdialenosti jedného metra od kovových kontajnerov úroveň žiarenia prevyšujúcu 700 mikroröntgenov za hodinu. Predstavitelia železnice tvrdia, že o náklade nesmú informovať.
Podľa kritikov zákona o dovoze odpadu, zákon zahraničných dodávateľov vyhoretého paliva nezaväzuje k spätnému odkúpeniu obohateného uránu a právna norma v podstate umožní trvalé uskladnenie vyhoreného paliva v Rusku. Úrady tvrdia, že príjmy z obchodu s odpadom budú použité na odstraňovanie ekologických škôd, podľa kritikov dovozu je to však len trik na utíšenie protestov verejnosti a ekológov.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) pel
