SAN JOSÉ, BRATISLAVA. Hondurasu hrozí občianska vojna a krviprelievanie. Tvrdí to podľa agentúry AP kostarický prezident a nositeľ Nobelovej ceny za mier Oscar Arias, ktorý sa márne snaží vyriešiť vnútropolitickú krízu v krajine po zosadení prezidenta Manuela Zelayu koncom júna. Druhé kolo rozhovorov stroskotalo v nedeľu a ani jedna zo strán nemieni ustúpiť.
Čo má spoločné latinskoamerická pravica s ľavicou? Škodia demokracii, myslí sa Peter Morvay.
Zelaya (na snímke TASR/AP), ktorého armáda 28. júna zvrhla a vyhostila z krajiny, sa chce cez víkend vrátiť. „Absolútne nikto ma nemôže zastaviť,“ vyhlásil. Dočasný prezident Hondurasu Roberto Micheletti mu už odkázal, že ak prekročí hranice, zatknú ho. Už prvý pokus Zelayovi nevyšiel, keď začiatkom júla vojenské jednotky zablokovali letisko v Tegucigalpe.
Práve návrat Zelayu by podľa kostarického prezidenta mohol vyvolať násilie medzi armádou a jeho stúpencami. A to napriek tomu, že ešte minulý týždeň súhlasilo podľa Gallupovho ústavu s jeho zvrhnutím 41 percent obyvateľov krajiny. Proti bolo 28 percent a viac ako 30 percent názor nemá. Návrat prezidenta a tvrdý postup armády by však tento pomer mohol zmeniť.
Honduras zažil prvý vojenský prevrat od skončenia studenej vojny, keď si chcel Zelaya podľa vzoru venezuelského prezidenta Huga Cháveza v referende odobriť druhú kandidatúru, hoci to ústava nedovoľuje.
Únia zastavila finančnú pomoc Hondurasu
Európska únia v pondelok pozastavila vyplatenie finančnej podpory Hondurasu vo výške 65,5 milióna eur po tom, ako po zlyhaní rokovaní medzi zosadeným prezidentom a samozvanou vládou v krajine vznikla hrozba občianskej vojny.
O svojom rozhodnutí prostredníctvom vyhlásenia informovala európska komisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrerová-Waldnerová.
"Vzhľadom na okolnosti som prijala ťažké rozhodnutie pozastaviť všetky platby rozpočtovej podpory," uviedla komisárka vo vyhlásení. "Dôrazne apelujem na obe strany, aby sa zdržali akéhokoľvek konania alebo vyhlásenia, ktoré by mohlo ďalej vystupňovať napätie a tým urobiť vyhliadky na vyriešenie ešte zložitejšími," dodala. Súčasná situácia v Hondurase je podľa Ferrerovej-Waldnerovej krízou, akú si krajina "môže iba ťažko dovoliť
Európska komisia (EK) na obdobie 2007-2013 vyčlenila celkom 223 miliónov eur na pomoc Hondurasu. Ako vysvetlil nemenovaný hovorca EK, zadržaných 65,5 milióna je čiastka, ktorá mala smerovať priamo do honduraského rozpočtu.
sita
Autor: Miriam Zsilleová, čtk
