VARŠAVA.
Výlučne úmrtiu známeho znalca a kritika marxizmu venovala napríklad Gazeta wyborcza titulnú stránku svojho sobotňajšieho vydania.
Rodák z mesta Radom, ktorého vylúčili svojho času z radov poľských komunistov, pretože sa angažoval za študentov demonštrujúcich za slobodu prejavu, opustil v roku 1968 rodné Poľsko a odišiel do britskej emigrácie.
Pôsobil na Oxfordskej univerzite, hosťujúcim pedagógom bol však aj na univerzitách Yale, New Haven, Berkeley a Chicago. Muž, ktorý bol veľkým vlastencom, čo mu však nebránilo v kritike vtedajšieho režimu, prestal vďaka cenzúre vo vlasti existovať. Neznášal to ale ľahko.
Napriek neprítomnosti v krajine mali jeho práce nesporný vplyv predovšetkým na ľavicové krídlo poľskej opozície, formujúcej sa v 70. a 80. rokoch minulého storočia.
Kolakowského diela, ktorého základ treba hľadať v ranných humanistických prácach Karla Marxa, bol rozhodným kritikom doktrín marxizmu. Jeho zásadná práca, trojzväzkové dielo "Hlavné prúdy marxizmu. Vznik, rozvoj, rozpad" (1968-1976) je komplexnou prezentáciou prúdov marxizmu i jeho predchodcov v sociálnej a humanitnej oblasti. Kolakowski tu o marxizme píše ako o "najväčšej fantázii nášho storočia", ktorá sa stala fraškou.
Ako docent univerzity v Oxforde potvrdil kritický prístup k totalitným vládam v krajinách filozoficky. V diele Súčasnosť mýtu preukázal, že žiadna teória si nevystačí bez zdôvodniteľných predpokladov, čo bol jasný protiargument proti doktrinárskym nárokom marxizmu-leninizmu.
Zosnulý, ktorý sa venoval okrem iného aj etike, estetike a náboženskej filozofii, bol laureátom početných národných i medzinárodných ocenení vrátane Ceny mieru Nemeckého knižného obchodu (1977), Prix Européen d'Essai (1981), Jeffersonovej ceny (1986), Ceny Ernsta Blocha (1991), početných čestných doktorátov i cien poľského PEN clubu.
V roku 2003 sa Leszek Kolakowski stal vôbec prvým laureátom Ceny Johna Klugeho Národnej knižnice Kongresu USA dotovanej sumou milión dolárov.
