Je totiž viac než podozrivé, že osoba, ktorá dobrovoľne vyskočí z piateho poschodia, sa po prvom, neúspešnom pokuse zdvihne pomliaždená, s polámanými končatinami vyjde späť do príslušného bytu a skočí znovu, aby dielo dokonala.
Oxana bola jediná dcéra starnúceho muža. Manželka ho opustila a plukovník Rancev, vtedy ešte v službe, vláčil dieťa po vojenských staniciach, ubytovniach a neútulných podnájmoch. Nakoniec sa zmohol na vlastný byt.
Oxana mala talent na jazyky, hovorila po anglicky, španielsky i francúzsky, a zmyslela si, že sa naučí i po grécky. Rozhodnutie, ktoré znamenalo začiatok jej tragického konca.
V novinách našla inzerát, že turistická firma Noleus-Afanasius hľadá sprievodkyňu, ktorá by pracovala na Cypre.
Dvojnásobná samovražda?
Odcestovala v marci 2001. Onedlho prišla správa o jej samovražde. Vraj sa k nej odhodlala iba sedem dní po prílete do cyperského Limasolu.
Otec nechápal. Podozrenie, že neodišla zo sveta dobrovoľne, potvrdila súdna pitva vykonaná až v Rusku a na jeho náklady. Študentka druhého ročníka Čeľjabinskej univerzity nevyskočila z balkóna bytu na piatom poschodí. Niekto ju vyhodil. A ako zistil ruský patológ, hneď dvakrát. Hroznú skutočnosť potvrdil Rancevovi i jediný svedok, ktorý vo veci vypovedal. Pôvodne však jeho výpoveď z policajného spisu zmizla. Plukovník si musel najať advokáta, ktorému platil tristo dolárov za hodinu, aby zistil, čo pred ním limasolská polícia tají.
Zistil, že hneď po prílete ju firma, s ktorou uzavrela kontrakt (hneď potom úradne zanikla), „odovzdala" do miestneho kabaretu Zigos, patriacemu známemu pasákovi Mariovi Afanasiovi. Pracovalo tu už niekoľko dievčat z bývalého ZSSR. Oxana sa im však začala vyhrážať políciou, neustále požadovala právnika, telefón, svoje doklady, a poskytovať intímny servis odmietala. Afanasio jej nedával jedlo, potom sa snažil vnútiť jej drogu. No ona sa pokúsila o útek, a tak ju odviezol k svojim kamarátom na políciu. Tam jej vysvetlili, že nijakému ruskému dievčaťu neveria ani slovo a že by mala poslúchať.
Korunný svedok
Plukovník Nikolaj Rancev nie je klasický pomstiteľ. Hľadal a našiel vrahov dvadsaťročnej Oxany preto, aby ich odovzdal súdu. Mohol ich potrestať vlastnoručne. Má na to dostatočnú kvalifikáciu - je to ruský vojak, zažil vojnu v Afganistane. Ale nepotrestal. Zatiaľ. Dokázal niečo zásadnejšie.
Donútil Európsky súd pre ľudské práva, aby sa prípadom zaoberal. Je to po prvý raz, keď táto veľká inštitúcia prijala na posúdenie kauzu ženy z bývalého ZSSR, ktorá sa v zahraničí stala tzv. sexuálnou otrokyňou. Bez dokladov, akýchkoľvek práv, bez nádeje na oslobodenie.
Rancevovi trvalo osem rokov, než zhromaždil také množstvo dôkazov o vražde Oxany, že vrahov stačí teraz už iba zatknúť. No aby mohol cestovať na Cyprus a pátrať, bol nútený predať byt a prišiel o celoživotné úspory. Boli pre Oxanu.
Prežil dva infarkty a jednu mozgovú príhodu. Od prvej chvíle však neveril žiadnej z oficiálnych verzií. Nezdalo sa mu pravdepodobné ani to, čo napísala kedysi agentúra Reuters. Podľa nej sa Oxana pokúsila utiecť zo zajatia tak, že zviazala plachty a uteráky a pripevnila ich na zábradlie balkóna. Uzol nevydržal a dievča spadlo. Ale Rancev okamžite zistil, že dom, z ktorého podľa polície Oxana vyskočila, vôbec nemá balkóny. Bol si istý. Šlo o vraždu. Akurát nechápal, prečo dcéra dopadla na zem dvakrát.
„Odviezol som telo Oxany k najlepšiemu čeľjabinskému súdnemu expertovi Vladimírovi Novikovovi," spomína Rancev, ako sa lekár čudoval, že jeho cyperskí kolegovia pitvu neurobili. Preto nemohli zistiť, že Oxana najprv dopadla z veľkej výšky na chrbát, a o nejaký čas ešte raz na brucho. Prečo? Nikto nechápal. „Až som našiel svedka, ktorý videl, ako moje dievčatko zomrelo," hovorí Rancev.
Bol ním obyvateľ bytu na 1. poschodí domu, kde k tragédii došlo. George Appio fajčil 28. marca 2001 pri okne, keď pred ním čosi preletelo. Pozrel sa na ulicu. Na asfalte ležalo polovyzlečené dievča, celé telo pokryté krvavými podliatinami. Svedok hneď zavolal políciu. Než prišla, z domu vybehol neznámy muž, nasadol do auta a odišiel. Podľa všetkého Appio videl už druhý pád Oxany, po ktorom bola definitívne mŕtva. Netušil, že muži boli na dievča dvaja.
Vojna s mafiou
Z policajnej stanice, kde sa majiteľ kabaretu snažil Oxanu vydesiť dokonalou spoluprácou strážcov cyperského poriadku s mafiou, ju dopravil do bytu svojho priateľa Maria Pseudiotiho. Spoločne dievča celú noc bili. O 5. hodine a 20. minúte ju vyhodili po prvý raz z okna. Lenže Oxana stále javila známky života. Muži ju teda vytiahli naspäť do bytu a zhodili ju znova.
Toto všetko Rancev rozprával cyperskému prokurátorovi, ktorý ho prijal po niekoľkých rokoch čakania. Nakoniec sa plukovník slušne naučil anglicky a vystúpil na medzinárodnej konferencii o obchode s ľuďmi. Až potom sa cyperskí úradníci zľakli škandálu. Ani prokurátor však nebol ochotný ísť do vojny s mafiou. A tak sa Rancev dopracoval až k Európskemu súdu pre ľudské práva. Ten teraz nariadil Cypru obnoviť vyšetrovanie pod prísnym dohľadom európskych inštitúcií.
Ulička kabaretov
Hádam len jedna osoba na Cypre s Rancevom celých osem rokov sympatizovala. Ruský pop pravoslávnej cirkvi sv. Stiliána Savvas Michaelidis, ktorý založil na ostrove prvý útulok pre obete sexuálnej turistiky. Umiestnil ho vlastne strategicky - do ulice, kde je dvadsaťosem kabaretov.
V každom podniku pracuje asi päťdesiat dievčat, ktoré spolu hovoria po rusky. Savvas sa v Limasole stará o zotročené dievčatá vyše desať rokov. V súčasnosti je pod jeho ochranou deväť dievčat. Oxana mohla byť medzi nimi, keby sa polícia zachovala inak. Alebo keby sa správala inak Oxana.
„Taký zúfalý odpor k prostitúcii prejavuje len pár dievčat, ktoré sem pôvodne pricestujú z Ruska, Moldavska či Ukrajiny pracovať ako servírky, upratovačky, sprievodkyne," krúti hlavou pop.
Každý rok je takých „sovietskych" dievčat, ktoré hľadajú na Cypre šťastie, od dva- do šesťtisíc. Šesťdesiat percent z nich uvádza, že sú tanečnice. Rusko patrí vo vývoze prostitútok k veľmociam. Do najrôznejších krajín ich ročne odcestuje vyše stotisíc. Niektoré vedia, čo ich čaká, iné sú na mieste nemilo prekvapené, ale nakoniec sa podriadia. Ľudia ako Oxana a jej otec sú pre obchodníkov s bielym mäsom tými najväčšími nepriateľmi.
Prípady krvnej pomsty
Krvná pomsta znova získava svoju váhu nielen na Kaukaze, kde nikdy nevymrela, ale i v ostatných častiach Ruska. Podľa psychológov je to konanie pod hranicou vedomia a svedčí o strate dôvery v štát a jeho hlavnú úlohu - brániť svojich občanov.
1. Asi najznámejším novodobým pomstiteľom, ktorý sa stal národným hrdinom, je prípad z Osetska VITALIJA KALOJEVA. V roku 2004 zavraždil švajčiarskeho leteckého dispečera, ktorý zavinil haváriu lietadla, v ktorom zahynula celá Kalojevova rodina. Po návrate zo švajčiarskeho väzenia ho v Rusku vítali davy priaznivcov a doma na Kaukaze sa stal ihneď námestníkom ministra. Matky detí, ktoré zahynuli pri teroristickom útoku na základnú školu v severoosetskom Beslane, požiadali Kalojeva, aby pomstil aj ich potomkov.
2.
V roku 2008 petrohradský boxer ALEXANDER KUZNECOV zabil na mieste Uzbeka, ktorý sa pokúšal znásilniť jeho osemročného syna. Verejnosť sa jednoznačne postavila na stranu otca.
3.
Desať rokov po smrti syna sa päťdesiatjedenročná RAISA SEMJONOVA z ruskej Čuvašskej republiky pomstila jednému z jeho vrahov. Zastrelila ho po tom, čo sa na čin starostlivo pripravila a zabezpečila si zbraň. Keď ju súd poslal na osem rokov do väzenia, jej posledné slová boli: „Aj tak zabijem všetkých jeho vrahov."
4.
V roku 2008 v Moskve mladý muž vtrhol do bytu svojho známeho, ktorého zviazal a potom mu ostrým predmetom vyryl do kože na chrbát nápis: „Kasár na chlpaté sejfy." Polícia neskôr zistila, že útočníkom bol brat dievčaťa, ktoré mal napadnutý mladík znásilniť.
5.
V baškirskom meste Salavat hodil muž do svojho známeho granát. Polícii neskôr vysvetlil, že chcel zabiť majiteľa bytu za to, že surovo zbil jeho brata.
6.
V Stavropoľskom kraji muž zavraždil podnikateľa, lekára a dvoch policajtov. Päťdesiatjedenročný ALEXANDER TARAN sa tak pomstil za smrť svojich detí. Jeho dcéra zomrela na predávkovanie drogami, syn zahynul pri pouličnej bitke. Páchatelia neboli nikdy odhalení. Taran tak potrestal biznismena, ktorý podľa neho s drogami obchodoval, lekára, ktorý nedokázal deťom pomôcť a policajtov, ktorí tragédii nezabránili.
Autor: Agentúra Epicentrum
