TEHERÁN, TEL AVIV. Iránska opozícia využila piatkové modlitby na to, aby sa pripomenula. Opäť sa hovorilo o sfalšovaných voľbách, o zatýkaniach aj neochote počúvať sťažnosti.
V hale Teheránskej univerzity rečnil vplyvný klerik Ali Akbar Rafsandžání, v prvom rade sedel aj líder opozície Mir Hossein Músáví. Pre oboch to bolo prvé verejné vystúpenie od 12. júna, keď boli v Iráne prezidentské voľby, ktoré odštartovali vlnu odporu proti režimu. Ľudia v sále mali okolo zápästia zelené stužky a mnohí si priniesli zelené modlitebné koberčeky.
Kázeň o zatýkaní
Zelená bola farbou volebnej kampane Músávího. Ten tvrdí, že skutočným víťazom volieb je on a nie prezident Mahmud Ahmadínedžád.
Teheránsky režim bol zo včerajšej Rafsandžáního kázne nervózny. BBC tvrdila, že kázeň vysielalo len štátne rádio a nie televízia ako inokedy. Polícia rozohnala davy pred Teheránskou univerzitou slzotvorným plynom, zadržala aktivistov a novinárov a odviezla ich na neznáme miesto. Provládne sily údajne zaútočili aj na Mehdího Karrúbího, ďalšieho porazeného prezidentského kandidáta.
Rafsandžání vo svojej kázni vyzval režim, aby ľudí, ktorých zadržal počas protivládnych demonštrácií, pustil domov. Mimovládne organizácie hovoria, že v iránskych väzniciach sú stovky zatknutých demonštrantov. Rafsandžání spomenul aj kontroverzné voľby. Klerik si myslí, že „múdri ľudia“ majú pochybnosti a vláda by sa mala snažiť ich rozptýliť. Svojou hodinovou kázňou však nenaplnil očakávania politikov, že sa pokúsi o zmierenie s režimom.
Ahmadínedžád robí čistky
Klerik je považovaný za najvyššie postaveného priaznivca Músávího tábora. Predsedá tiež rade, ktorá môže odvolať ajatolláha Chameneího, ktorý podporuje Ahmadínedžáda.
Ten vyhlasuje, že za protestmi boli cudzie mocnosti a zbavuje sa vnútornej opozície. Odvolal šéfa iránskej jadrovej agentúry, údajne mal blízko k Músávímu.
Nádeje iránskej opozície živia títo politici
Šiitskí duchovní Iránskej islamskej republiky majú opraty moci pevne v rukách, ale politika najvyššieho vodcu Alího Chameneího aj prezidenta Mahmúda Ahmadínežáda má takisto svojich odporcov. Hlaví opoziční lídri sú:
Alí Akbar Hášimí Rafsandžání - organizátor v pozadí
Umiernený duchovný ako prezident (1989-97) vydláždil cestu svojmu nástupcovi, reformátorovi Muhammadovi Chatámímu. Po pokuse o neúspešný politický návrat sa Rafsandžání stal v roku 2006 predsedom Rady expertov, ktorá volí najvyššieho vodcu.
Ako "muž v pozadí" má dôležitú koordinačnú funkciu v opozícii. Biznismen s odhadovaným majetkom vyše miliardy dolárov je pokladaný za najbohatšieho človeka v Iráne.
Muhammad Chatámi - zničil ho otvorený stret s Chameneím
Reformný duchovný Chatámí vyhral prezidentské voľby v roku 1997 a 2001. Konzervatívny klerikálny systém v Iráne však oslabil pokrok za jeho vlády tým, že vetoval mnoho jeho zákonov a zatýkal jeho spolupracovníkov. Najprv chcel Chatámí v roku 2009 kandidovať ako Ahmadínežádov rival, ale potom sa kandidovania vzdal v prospech Hosejna Músávího.
Mír Hosejn Músáví - veľká nádej opozície
Músáví ako premiér previedol svoju krajinu pevnou, tvrdou rukou cez krízové roky 1980-88 počas vojny s Irakom. Riadil vojnové hospodárstvo a zosilnil represie voči nepriateľom režimu. Keď jeho úrad v roku 1989 zrušili, do veľkej miery sa z politiky stiahol, hoci sa stal Chatámího poradcom.
Keď jeho mentor Chatámí stiahol svoju kandidatúru na prezidenta, ujal sa riadenia opozície proti Ahmadínežádovi. Sporné víťazstvo Ahmadínežáda v nedávnych prezidentských voľbách bolo spúšťačom prebiehajúcich protestov v krajine.
Mahdí Karrúbí - odhodlaný kritik vlády
Karrúbí je považovaný za jedného z najostrejších kritikov Ahmadínežáda - v rokoch 2005 a 2009 sa uchádzal o prezidentský úrad ako jeho rival. Dlhé roky viedol proreformnú Stranu národnej dôvery. Jeho noviny Etemad Melli (Národná dôvera), kritické voči vláde, zatvorili úrady 1. júla tohto roka.
DPA, tasr