Tí, čo obdivovali jeho analytické schopnosti, mu hovorili IBM stroj s nohami. Väčšina Američanov však Roberta McNamaru, ktorý sa považuje za architekta márnej vojny vo Vietname, označovala za arogantného diktátora či vraha.
Nezmenilo to ani jeho ospravedlnenie. „Dejiny sú plné ľudskej hlúposti. A jedna z najhlúpejších čŕt človeka počas celej jeho histórie je jeho takmer nevyliečiteľné míňanie energie a bohatstva na vedenie vojny a nie na predchádzanie jej." Tento výrok podľa dobového vydania magazínu Forbes odznel v roku 1967, keď vo Vietname bojovalo zhruba 400-tisíc amerických vojakov. A vyslovil ho človek, ktorý ich do boja posielal.
Neskoré kajanie
Robert McNamara si ku koncu svojej kariéry amerického ministra obrany uvedomil, že celá vojna vo Vietname bola chybou a nedá sa vyhrať. Nabádal prezidenta Johnsona, aby uzavrel prímerie, čo zrejme stálo aj za jeho predčasným koncom vo funkcii. Pred verejnosťou to však priznal až o takmer tridsať rokov neskôr.
Jeho kajanie však našlo len málo porozumenia v americkej spoločnosti. Pre ňu zostal človekom, ktorý poslal vlasť do krvavej vojny v neznámej krajine z nie celkom jasných príčin. „Bol som iba nástrojom alebo autorom? Myslím, že ani jedno. Cítil som to tak, že slúžim žiadostiam svojho prezidenta, ktorého zvolil americký ľud," povedal v roku 2003 v oscarovom dokumente o jeho živote Hmla vojny.
Brilantný štatistik
- † 6. 7. 2009
- 1946 - začal pracovať pre automobilku Ford, neskôr sa stal jej prezidentom.
- 1961 - vymenovali ho za ministra obrany. Za jeho vlády sa Američania začali plne angažovať vo Vietname.
- 1968 - stal sa prezidentom Svetovej banky a zvýšil počet pôžičiek pre chudobné krajiny v treťom svete.
Život Roberta Strange McNamaru sa pritom na začiatku uberal úplne iným smerom. Talentovaný mladík s diplomami z Berkeley a Harvardu sa čoskoro našiel v analytickej štatistike. Počas druhej svetovej vojny pomáhal letectvu analýzami zvyšovať efektivitu útokov na japonské mestá, pri ktorých zahynulo milión ľudí. „Ak by sme prehrali vojnu, všetkých by nás súdili ako vojnových zločincov. Myslím, že sme sa správali ako vojnoví zločinci," spomínal o polstoročie neskôr McNamara.
Po vojne sa dostal do manažérskych pozícií v slávnej automobilke Ford. Vtedajší riaditeľ si všimol jeho schopnosti. „Čo som zbadal na Bobovi McNamarovi, je, že robí veľa správnych rozhodnutí," napísal neskôr podľa Time Henry Ford II., vnuk zakladateľa. McNamara sa aj vďaka tomu dostal na post prezidenta automobilky, vôbec ako prvý človek mimo dynastie Fordovcov.
Nie však na dlho. Americké prezidentské voľby v roku 1960 vyhral mladý demokrat John F. Kennedy. A práve McNamaru, štatistu, ktorého jediná skúsenosť s vojnou boli tri roky analyzovania bombových operácií, chcel za ministra obrany. „Pán prezident, to je absurdné. Veď ja vôbec nie som kvalifikovaný," namietal McNamara.
„Nemyslím si ani, že existuje nejaká škola pre prezidentov," odpovedal Kennedy. Ponuku napokon prijal a pridal sa k tímu mladých vyštudovaných mozgov, ktoré si nový prezident vybral. Samotného McNamaru, ktorý mal na ministerstve obrany obmedziť vplyv vojenských predstaviteľov, často označoval za najmúdrejšieho človeka, ktorého kedy stretol.
McNamara zastával tento post počas horúcich chvíľ studenej vojny aj celého 20. storočia. Prvou veľkou skúškou pre neho bola kubánska kríza. Keď Američania na Kube objavili rakety, mnohí generáli chceli ráznu odpoveď - na ostrov zaútočiť. Minister obrany navrhoval Kennedymu využiť akúkoľvek možnosť na dohodu.
Jeho vojna
Vtedy sa ešte dokázal vcítiť do kože protivníka a odhadnúť, o čo mu ide. Pri vojne vo Vietname, najväčšej katastrofe americkej zahraničnej politiky minulého storočia, to nedokázal. „My sme videli Vietnam ako súčasť studenej vojny. No pre Vietnamcov to bola občianska vojna," spomínal neskôr.
Američania verili, že keď dovolia, aby sa komunizmus dostal do celého Vietnamu, tak sa komunistickou stane celá juhovýchodná Ázia. Hovorilo sa tomu domino efekt. „Som si istý, že sme precenili túto hrozbu," povedal po rokoch.
Vtedy však poznali Američania iného McNamaru. „Každé kvantitatívne meranie, čo máme, ukazuje, že vyhrávame túto vojnu," povedal minister obrany v roku 1962 po prvej návšteve Vietnamu. Časom sa ukázalo, že štatistiky a tabuľky, ktoré minister obrany ukazoval verejnosti, nepomáhajú. Práve naopak. McNamarova vojna, ako prezývali konflikt, stála život takmer 60-tisíc amerických vojakov. Navyše tvrdé bombardovania zápalnými bombami, za ktoré sa podľa kritikov nikdy neospravedlnil, zabilo asi tri milióny civilistov.
Na konci života však už bývalý jastrab pôsobil skôr ako pacifista. Verejne odmietol aj konflikt v Iraku. „Vojna je taká komplexná, že náš úsudok na ňu nestačí. Zabíjame ľudí zbytočne."
