Vraj to, že sa tam pracuje, je znesvätením sabatu. Asi aj je.
Nie pre všetkých v Izraeli je to však dôvod, aby nejazdili a nezobrali napríklad deti na výlet. Navyše majiteľ parkoviska urobil všetko pre to, aby bolo znesvätenie čo najmenšie.
Na parkovisku v sobotu pracujú nežidia a v tento deň sa parkuje gratis.
Ultra ortodoxným je to však málo. Protestujú.
To by bolo v poriadku, keby pritom nerobili neporiadok ako chuligáni a neposielali policajtov, čo im v tom bránia, do pekla a nekričali na nich, že sú náckovia.
Pre ľudí, čo nežijú v Izraeli, je to bizarné predstavenie.
Pre domácich je to ďalší signál toho, ako sa kradmá ruka náboženských fanatikov snaží urvať stále viac. Tento spor nie je o nejakom súkromnom parkovisku. Je to bitka o to, koľko sú sekulárni Izraelčania ochotní ustupovať nábožným židom. Tí sa totiž presadzujú stále viac.
A nielen v Jeruzaleme.
Minule mi suseda rozprávala, ako jej sedemročná dcéra prišla domov s plačom, že Boh ju nemá rád, lebo jej rodičia nechodia na sviatky do synagógy a nedržia kóšer.
To sa nedozvedela od nejakej kamarátky v parku, ale od tety, že vraj vychovávateľky v školskom klube. V bežnej, štátnej škole. Napálená suseda (inak pravnučka bývalého vrchného rabína Rumunska) išla do školy zisťovať, čo je vo veci.
A tam jej povedali, že škola a radnica nemajú peniaze na prevádzku klubu, a tak ho sponzoruje známy multimilionár, ktorý je veľmi nábožný človek a každý svoj biznis konzultuje s rabínom. Dal peniaze, ale aj knowhow, čo majú deti robiť popoludní. A škola súhlasila.
O tomto prípade (a je ich určite viac) sa v novinách veľa nepísalo. Veď to nie je také husté ako v Jeruzaleme. Nie, je to ešte hustejšie.
