PARÍŽ. Reformácia v 16. storočí nezasiahla len Nemecko, ale rozšírila sa aj do ďalších miest Európy. Vo Švajčiarsku napríklad pôsobili významní reformátori ako Ulrich Zwingli, Heinrich Bullinger, či Guillaume Farel. Nové obzory reformácii vo Francúzsku ukázal francúzsky humanista, Ján Kalvín. Narodil sa pred 500 rokmi (o dvadsaťšesť rokov neskôr ako Martin Luther), 10. júla 1509 sa vo francúzskom Noyone, v Pikardii. Bol ďalším spoluzakladateľom protestantizmu, náboženským reformátorom a zakladateľom kalvínskej protestantskej cirkvi.
Ján Kalvín (po francúzsky Jean Calvin, vlastným menom Jean Cauvin), pôvodne katolík, ktorý študoval teológiu, filozofiu a právo, sa k protestantom pripojil po dlhšej a zrelej úvahe v roku 1533 a svoju náboženskú premenu najprv utajoval. Nadchla ho jasnosť a prísnosť reformácie, ktorá ho aj inšpirovala k písaniu.
Prvá verzia jeho hlavného diela "Kresťanské náboženstvo" vyšla v latinčine (Institutio religionis christianae) v roku 1536 a potom v roku 1541 vo francúzštine. Toto teologické dielo je výkladom protestantskej viery a obracia sa k širokému publiku. Bolo to niečo úplne nové a šírilo sa po celej Európe. Dva razy ho verejne spálili pred chrámom Notre-Dame v Paríži a pri tej príležitosti sa dokonca rozozvučal i veľký zvon.
Aby sa Kalvín vyhol väzeniu, musel tajne odísť do Štrasburgu, potom do Talianska, Bazileja a v roku 1536 do Ženevy, ktorá sa stala centrom Kalvínovej reformačnej činnosti. Presadzoval prísnu podobu protestantizmu, ľudia sa mali sústreďovať na Boha, na poctivú prácu a šetrnosť. V Ženeve sa stal Kalvínovým spolupracovníkom Farel a spolu sa pokúšali evanjelizovať mesto a vyriešiť, často drastickými prostriedkami nezhody medzi obyvateľmi. Kalvín kázal, že každý človek má Bohom určené poslanie, zdôrazňoval pracovitosť, zákaz verejných zábav. Zákazom nosiť zlaté šperky údajne zlikvidoval zlatnícku živnosť a prinútil tak ženevských zlatníkov, aby si hľadali iné zamestnanie a tak položil základ švajčiarskeho hodinárstva.
Veľmi ovplyvnil Holandsko. Údajne sa jeho vplyv premietol i do holandskej architektúry a veľkých, ničím nezastretých okien. Podľa Kalvína totiž človek žijúci usporiadaným mravným životom nemá čo skrývať.
Jeho pravidelné kázne v kostole v Ženeve zapisovali a mnohé aj publikovali. Založil známu Ženevskú akadémiu, ktorá sa stala centrom vzdelávania študentov z celej Európy, ktorí vedomosti získané na škole a zvesť reformácie šírili vo svojich rodných krajinách.
Z diaľky sledoval Kalvín tragický priebeh prenasledovania reformátorov vo Francúzsku, zvlášť krviprelievanie vo Wassa v roku 1562, kde bolo 60 mŕtvych a 250 zranených. Veľa pracoval, je autorom mnohých diel. Okrem iných napísal Pojednávanie o Božom večnom vyvolení, prácu, ktorú spolu s ďalšou o Božej prozreteľnosti vydali v knihe Kalvínov kalvinizmus.
Vyčerpaný horlivou činnosťou, vo veku 54 rokov zomrel 27. mája 1564 v Ženeve. Podľa vlastného želania mu na cintoríne nepostavili žiadny pomník.
Kalvinizmus zdôrazňuje prostotu a odriekanie. Kalvínov je asi štyridsať miliónov. Žijú vo Francúzsku (cca 500.000), Švajčiarsku (cca 2,2 milióna), v Južnej Afrike, v Holandsku, USA a v Kanade. Svetové náboženstvá. Bratislava. Mladé letá 1989 www.ceskatelevize.cz, www.rozhlas.cz,www.remidia.sk/reformovanacirkev www.refzborke.szm.sk
