amerických novín The Wall Street Journal.
The Wall Street Journal
Písal sa rok 1882, keď novinár Charles Henry Dow a jeho dvaja spoločníci Edward David Jones s Charlesom Milfordom Bergstresserom založili spoločnosť Dow, Jones and Company. Dow Jones, dnes jeden z mediálnych gigantov a legendárny pojem v poskytovaní finančných správ a dát, začínal skromne – v pivničnej kancelárii na Wall Street, ulici, ktorá je v srdci newyorského finančného dištriktu.
Spoločnosť vydávala ručne písané vestníky, ktoré dodávala predplatiteľom – obchodníkom na Wall Street. Buletin sa ustálil a o rok neskôr uverejňoval aj správy z rána. Od roku 1884 zverejňoval indexy Dow Jones Averages. V tom čase monitoroval 11 akciových spoločností: deväť železníc a dva priemyselné podniky. Na konci 19. storočia sa index sformoval pod dnešným menom Dow Jones Industrial Average, ktorý je ústredným indikátorom newyorskej burzy a stavu kľúčových amerických podnikov.
Zrod Wall Street Journal
V roku 1889 premenovali „Poobedňajší bulletin pre odberateľov - Customers' Afternoon Letter“ na Wall Street Journal. Výtlačok štyroch strán stál 20 centov a spoločnosť už vtedy zamestnávala 50 ľudí. Vznikla aj tlačová agentúra Dow Jones, ktorá distribuovala správy prostredníctvom telegrafu. O deväť rokov neskôr pribudlo k poobednajšiemu vydaniu aj ranné, ktoré v roku 1934 večerník z trhu nakoniec vytlačilo. Vtedy denník obsahoval výlučne správy zo sveta biznisu, často iba formou suchých štatistík.
Začiatkom 20. storočia sa to však zmenilo, Wall Street Journal vtedy kúpil ekonomický žurnalista Clarence Walker Barrow. Pod jeho vedením sa vestník zmenil na skutočný denník. Journal už nepublikoval iba formálne oznámenia, úradné správy a štatistiky, ale živé ekonomické spravodajstvo, ktoré pochopil aj laik.
Noviny začínali s nákladom 7000, no o štvrťstoročie neskôr už predávali 50-tisíc výtlačkov. V roku 1966 prekročil Journal miliónovú hranicu. Dnes má s medzinárodnými vydaniami (v roku 1976 spustil ázijské vydanie a v roku 1983 európske) náklad vyše dvoch miliónov výtlačkov. Dlho bol aj jednotkou na trhu v Spojených štátoch, no pred šiestimi rokmi sa stal najpredávanejším celonárodným denníkom USA Today.
V roku 2007 odkúpil mediálny konglomerát Dow Jones Rupert Murdoch a jeho News Corporation za päť miliárd dolárov.
Konzervatívna línia
Denník je známy svojou konzervatívnou ideologickou líniou?. Najmä počas Reaganovej administratívy bola jeho komentárová strana jedným z hnacích motorov ekonomických reforiem. Hoci paradoxne slovo reforma vypustili z novinárskeho slovníka. V roku 1972 tak urobil šéfredaktor Frederick Taylor s vysvetlením, že nie každá zmena – reforma – musí byť zmenou k lepšiemu.
Journal bol dlho konzervatívny aj vo svojom výzore. Takmer polstoročie mal rovnaké zalomenie, radikálna zmena však prišla v roku 2007, keď formát zmenšili. Na tlači tak mali ušetriť až 18 miliónov dolárov ročne. Od roku 1979 pritom využíva kresby tvárí a aj dnes majú v tlači priestor namiesto fotografií.
Wall Street Journal je známy svojou kvalitnou žurnalistikou. Jeho informácie neraz zahýbali akciovými a komoditnými trhmi. Napríklad, keď v roku 1974 publikoval článok, aký negatívny vplyv bude mať ropný bojkot arabských krajín namierený proti Spojeným štátom, akciové trhy reagovali prepadom.
Prví o 11. septembri
Nie je to však iba biznis a ekonomika, kde sa noviny ukázali byť lídrom. Keď 11. septembra narazili lietadlá do dvojičiek Svetového obchodného centra v New Yorku, prvá správa vyšla v agentúre Dow Jones.
Ústredie mediálnej skupiny sa nachádzalo v One World Financial Center, ktoré sa nachádzalo oproti dvojičkám. Po kolapse mrakodprapov bola aj ich budova poškodená. Vedenie redakcie sa obávalo, že denník prvýkrát v histórii na druhý deň nevyjde. Newsroom premiestnili do domu jedného z editorov a väčšinu redakcie poslali do inej budovy vydavateľstva v New Jersey.
Nakoniec sa Wall Street Journal objavil na stánkoch aj 12. septembra hoci v obmedzenej podobe. V poškodenej budove však jeden z editorov zostal – z deviateho poschodia telefonoval John Bussey informácie do CNBC, biznis televízie s podielom Dow Jones. Jeho reportáž vyšla na druhý deň.
Periodikum sa preslávilo aj investigatívnymi reportážami o al-Káide. Počas ich prípravy teroristi uniesli a zabili ich reportéra Daniela Pearla. Za svoju žurnalistiku získal The Wall Street Journal 37-krát Pulitzerovu cenu.
