V tom sa dodnes nejeden maďarský extrémista líši od kolegov v iných štátoch – hovorí cudzími jazykmi a má univerzitné vzdelanie, typicky z humanitného odboru, často z histórie.
História je vôbec jeho najväčšou kliatbou. K politike ho väčšinou priviedlo to, že sa mentálne utopil v historických krivdách, ktoré podľa neho spáchali na maďarskom národe.
Aj tak Viktor Orbán Jobbik dlho považoval za užitočného sluhu, ktorého môže v tichosti podporovať a ktorý mu za to pomôže mobilizovať časť voličov.
Lídri Jobbiku však začali mať vyššie ambície, chceli byť rovnocenným spojencom Fideszu, ktorý navyše považovali za primäkký. Pre Orbánovu stranu sa Jobbik stal zo sluhu vážnym problémom.
Fidesz, ktorý sa usiluje o všetkých voličov od stredu po krajnú pravicu, reagoval na rebéliu Jobbiku najprv jeho zľahčovaním.
Fideszácke médiá mali príkaz Jobbik ignorovať a vtĺkali ľuďom do hlavy, že sa extrémisti do parlamentu aj tak nedostanú.
Hlas, ktorý by im dali, prepadne, a preto treba voliť Fidesz. Prekvapujúci úspech Jobbiku v júnových voľbách do Európskeho parlamentu však túto stratégiu rozmetal na prach.
Prvé reakcie Fideszu po voľbách sa niesli v starom duchu. „Ak nejaký plavec vyhrá preteky európskym rekordom, nemusí sa zaoberať tým, kto skončil na treťom mieste a koho porazil o niekoľko dĺžok,“ zavtipkoval Viktor Orbán.
Zákulisné informácie sa však zhodujú na tom, že to vo Fidesze vrie a strana je z úspechu Jobbiku zúfalá.
Hľadá spôsob, ako Jobbik vyšachovať z politickej scény tak, aby mu zároveň zostali jeho voliči. Alebo aby sa Jobbik neposilnil tak, že s ním bude musieť po budúcoročných parlamentných voľbách pri zostavovaní vlády otvorene spolupracovať.
Orbán vypustil džina z fľaše a teraz zúfalo hľadá spôsob, ako ho tam vrátiť.
