BRUSEL. V Európskej únii sa každoročne stáva obeťou obchodu veľký počet detí. Ide o problém celej EÚ, hoci jeho presný rozsah je ťažké určiť vzhľadom na nedostatočné údaje, uvádza sa v správe, ktorú dnes zverejnila Agentúra EÚ pre základné práva (FRA). Podľa nej je potrebný intenzívnejší boj proti tomuto javu a nevyhnutné sú aj účinnejšie právne predpisy.
"Obchod s ľuďmi je súčasťou moderného obchodu s otrokmi. Každý rok sa jeho obeťou stáva množstvo detí za účelom sexuálneho zneužívania, pracovného vykorisťovania, adopcie či pre získanie orgánov," vyhlásil riaditeľ FRA Morten Kjaerum.
Správa konštatuje, že rozšíreným javom je miznutie detí z domovov. Zväčša sa pritom nevie, na akom mieste stratené deti skončia, hoci je známe, že vo väčšine prípadov sú v rukách obchodníkov s ľuďmi. Napríklad v minulom roku sa stratilo asi 400 z celkového počtu 1320 detí, ktoré prišli zväčša z Afriky do imigrantských centier na talianskom ostrove Lampedusa.
Málo pozornosti
Tomuto problému sa podľa FRA nevenuje dostatočná pozornosť zo strany úradov členských krajín. Riaditeľ FRA kritizoval skutočnosť, že často dochádza k situácii, keď obete obchodu s ľuďmi z radov detí nie sú identifikované ako obete a len v malom počet prípadov sa stáva, že sú páchatelia uznaní vinnými z takéhoto obchodu. V rokoch 2000-2007 sa tak stalo len v štyroch krajinách EÚ - v Nemecku, Grécku, Švédsku a Španielsku.
Najvyššie možné tresty za obchod s deťmi siahajú od 7,5 roka po doživotie. To má vo svojej legislatíve Írsko, za ktorým nasleduje Taliansko a Rumunsko, kde maximálna výška trestu dosahuje 30 resp. 25 rokov.
"Hoci sú tieto deti obeťami, zaobchádza sa s nimi často ako so zločincami. Je neprijateľné, aby sa deti, ktoré sa stali obeťou obchodu, považovali za kriminálnikov a aby ich úrady zadržiavali," vyhlásil šéf FRA na adresu postupov v niektorých krajinách, kde sú tieto deti zadržiavané napríklad za hraničné priestupky, či prostitúciu.
Podľa FRA by sa v EÚ mala zaviesť legislatíva, ktorá by zaistila minimálne normy politiky netrestania obetí obchodovania s deťmi. Pomohlo by to takisto zvýšiť ich dôveru v štátne orgány a obete by sa zároveň dostali zo závislosti od ľudí, ktorí s nimi obchodujú.
Slovensko dohody má, chýba vnútorná spolupráca
V prípade Slovenska FRA uvádza, že SR síce podpísala v podstate všetky príslušné dôležité medzinárodné dokumenty okrem Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym zneužívaním, avšak definícia obchodu s deťmi nie je primeraná a je mätúca.
Slovensko takisto nevypracovalo osobitný národný akčný plán pre boj proti obchodu s deťmi, ale sa tým zaoberá všeobecný národný plán boja proti obchodu s ľuďmi. Neexistujú žiadne oficiálne dohody medzi jednotlivými ministerstvami a ďalšími dôležitými úradmi v oblasti obchodu s ľuďmi, hoci podľa ich vlastných vyjadrení existuje úzka každodenná spolupráca.
Jednotlivé policajné oddelenia, ako aj ministerstvo spravodlivosti, či ministerstvo vnútra zverejňujú síce štatistiky o obchode s ľuďmi, no údaje sa líšia a preto nie je možné zistiť správne čísla. Príčinou je najmä spracúvanie rozličných údajov a neexistujúci jednotný systém zhromažďovania dát.
