Čo mi pamäť siaha, všetky schôdzky amerických a sovietskych, neskôr ruských lídrov, boli nazývané historickými.
Svetoví giganti na nejaké zhováranie o zmenách klímy, love kancov či premnožení ázijských lienok nemajú čas. Rozprávajú sa o veciach planetárneho významu.
Niektoré summity sú však historické viac, iné menej. Keď sa Stalin a Roosevelt zišli na sovietskej ambasáde v Teheráne, písal sa rok 1943. Rozhodli o konci vojny, Hitlera i nacizmu.
Nikita Chruščov so sebou ako prvý sovietsky generálny tajomník vzal manželku, čo bol historický krok vo všetkých ohľadoch. Zatiaľ čo tento sovietsky strýko si s americkým krásavcom Kennedym do oka nepadol, o niekoľko rokov neskôr, v roku 1987, si sympatický a inteligentný Gorbačov padol do noty s o niečo jednoduchším Reaganom. Dali štart jadrovému odzbrojovaniu, a tak táto schôdzka patrí práve medzi tie viac historické.
Ťažko povedať, kam zaradiť stretnutie Georgea Busha s Vladimirom Putinom v roku 2001. Bush sa vtedy pozrel agentovi KGB a prezidentovi Ruska do očí, a uvidel v nich čosi sympatické. Dodnes sa nepodarilo zistiť, čo.
A tak je táto schôdzka síce historická, ale vzhľadom na konkrétne závery o niečo menej. Ťažko odhadnúť, ako dopadne summit Obamu a Medvedeva. Až na pokračovanie odzbrojovania sa asi nestane nič zásadné.
Ono stačilo, že sa Obamovi rozviazal jazyk a premiéra Putina rozzúril, keď ho označil za spiatočníka. Je jedným z mála, kto si to dovolil. Už len preto bude jeho návšteva historická viac.
