Mali devätnástich prezidentov, ktorí vládli takmer sto rokov. Ich človek zrušil otroctvo aj výrazne prispel ku koncu Studenej vojny. Najmä v rokoch 1860 až 1933 boli Spojené štáty americké podľa ich predstáv, keď s výnimkou dvoch prezidentov vládli Bielemu domu. Americká Republikánska strana so svojou bohatou históriou vznikla v predvečer občianskej vojny presne pred 155 rokmi.
Štvrtina obyvateľov Spojených štátov sa v súčasnosti považuje za republikánov. Znamená to, že podporujú voľný trh, nízke dane či konzervatívne názory v sociálnych témach.
Práve tieto témy presadzuje Grand old party (Veľká stará strana), ako sa často prezýva Republikánska strana. V čase, keď vznikala, však jej priaznivcov oveľa viac ako toto spájala iná, vtedy horúca vec. Boj proti otroctvu.
Postrach otrokokracie
Využívanie prevažne čiernych otrokov sprevádzalo Spojené štáty od ich vzniku. Oveľa väčšia snaha o udržanie tohto fenoménu bola na farmárskom juhu. Naopak, severné, skôr priemyselné štáty otroctvo považovali za nevýhodu v súťaži voľného trhu.
Prvýkrát sa politici sporili o tejto téme v roku 1820. Aby sa udržala rovnováha, dohodlo sa, že otroctvo bude zakázané vo všetkých štátoch na sever od 36,5. rovnobežky. Táto téma tak na desaťročia zmizla z verejnej debaty. Pod povrchom však tlela. Oheň sa rozhorel v päťdesiatych rokoch 19. storočia. V roku 1854 presadili osadníci nových území Kansasu a Nebrasky zákon, podľa ktorého si mohli sami zvoliť, či chcú povoliť otroctvo. Veľké územie pritom siahalo ďaleko na sever od hranice.
Mnohí politici sa obávali, že v Spojených štátoch začína víťaziť „otrokokracia“. V americkej politike vtedy hrali najdôležitejšiu úlohu dve strany. Demokrati, ktorí vládli, a strana Whigov. Pri otázke otroctva sa však v stranách tvorili spory najmä medzi politikmi z juhu a zo severu.
Pod dubmi
Presadenie kansaskonebras?kého zákona nahneval mnohých politických lídrov, najmä na severe krajiny, ktorý sa odmietli iba prizerať. Na stránkach novín či demonštráciách sa postupne začali formovať nová strana.
O prívlastok rodného mesta Republikánskej strany dlhodobo súperia dve mestá. V máji 1854 sa prívrženci nového hnutia zišli v malom kostole v mestečku Ripon v štáte Wisconsin.
Oveľa väčšie zhromaždenie sa zišlo 6. júla v michiganskom meste Jackson. Keďže počet ľudí sa nezmestil do žiadnej budovy, zhromaždenie, označované za prvý konvent Republikánskej strany, sa uskutočnilo na voľnom priestranstve pod dubmi.
Ľudia prišli z rôznych strán. Boli medzi nimi bývalí demokrati, nespokojní Whigovia aj členovia Strany voľnej pôdy. Spájal ich predovšetkým odpor k rozmáhajúcemu sa otrokárstvu.
Konvent pod dubmi v michiganskom Jacksone.
„V potrebe boja proti schémam aristokracie, najodpornejším a najbrutálnejším, aké na Zemi ponižovali človeka, budeme spolupracovať a budeme známi ako republikáni,“ písalo sa vo vyhlásení. Slovíčko republikáni si do názvu nezvolili náhodou. Vracali sa ním k jednému z otcov zakladateľov Spojených štátov, Thomasovi Jeffersonovi. Ten tiež vytvoril republikánsku stranu, ktorou presadzoval slabú federálnu vládu a väčšiu moc jednotlivých štátov. Je iróniou, že z Jeffersonovej strany sa postupne vyvinuli práve demokrati, najväčší súper republikánov.
Rýchly vzostup
Strana existovala len dva roky a už sa hotovala do volieb. Jej kandidát John Freemont vstupoval do kampane so sloganom „slobodná pôda, slobodná práca, slobodný prejav, slobodní ľudia.“ Tieto heslá symbolizovali aj politiku novej strany.
Hlavná téma však bola otroctvo. Na začiatku jej pritom nešlo o úplné zrušenie otroctva, ale iba o zastavenie jeho rozširovania v nových štátoch na západe.
Aj keď voľby vyhral demokratický kandidát, mladé hnutie získalo podporu, ktorá ho nútila k optimizmu, že raz aj ono bude vládnuť Amerike. Toho sa dočkali o štyri roky.
V onen júlový deň sa pred michiganským slnkom v tieni dubov schovával aj istý právnik z Illinois. Práve diskusia o otroctve ho vrátila späť do politiky. Prešlo len šesť rokov a Abraham Lincoln sa dostal do Bieleho domu ako hlava Spojených štátov. Mladá republikánska strana tak krátko po svojom vzniku porodila osobnosť, ktorú väčšina historikov považuje za najväčšieho amerického prezidenta v histórii.
