URUMČI, BRATISLAVA. O pár mesiacov si pripomenie 60 rokov ľudovej republiky. Namiesto príprav na oslavy však musí miliardová Čína riešiť vzbury menšín na svojom území. Pred rokom sa búrili Tibeťania, v nedeľu sa krvavo skončili demonštrácie Ujgurov.
Víkendové zrážky v hlavnom meste provincie Sin-ťiang sa označujú na najkrvavejšie v priebehu posledných desaťročí etnického napätia medzi moslimskou menšinou a Číňanmi. Po protestoch Ujgurov bolo najmenej 156 ľudí mŕtvych, ďalších viac ako 800 je zranených.
Bodali nožmi
Podľa ujgurských aktivistov to mala byť pokojná demonštrácia asi tisíc ľudí. Chceli sa ňou vyjadriť k dvom mŕtvym Ujgurom, ktorí nedávno zahynuli pri etnických zrážkach na juhu krajiny. Ujguri už dlho tvrdia, že ich Čína diskriminuje a ohrozuje ich náboženstvo a kultúru. Navyše čoraz viac Číňanov sa sťahuje do provincie. V hlavnom meste Urumči, kedysi ujgurskom, žije už väčšina Číňanov.
Ujguri v Číne
Tvoria polovicu obyvateľstva provincie Sinťiang, ktorú volajú Východný Turkistan. Je ich osem miliónov.
Vyznávajú islam. Kultúrne majú blízko k stredoázijským národom, jazykovo k Turkom.
Mnohí túžia po samostatnosti, ktorú mali naposledy v 20. storočí.
Násilie podľa protestantov demonštrantov prepuklo, keď začala polícia demonštráciu násilne rozháňať. Číňania tvrdia, že všetko bolo dopredu pripravené a organizované z ujgurských exilových skupín. Tí to odmietajú.
Podľa agentúrnych zdrojov protestujúci Ujguri hádzali na policajtov kamene. Prevrhli a podpálili vyše dvesto áut či autobusov, ničili obchody a podľa svedkov útočili na civilistov.
„Väčšinou útočili na etnických Číňanov,“ povedal podľa Wall Street Journal predavač na hlavnom bazári, ktorý videl, ako „bodali ľudí veľkými nožmi“.
Nie je jasné, koľko ľudí zabili práve protestanti a koľko policajti. Nemocnice však hovoria, že väčšina zranených sú etnickí Číňania. Zábery zakrvavených Číňanov vysielali aj televízie. Či bola reakcia polície adekvátna, sa nehovorí. Analytici však predpokladajú, že bola rovnako tvrdá ako počas protestov v Tibete minulú jar.
Útlak plodí radikálov
Ľudskoprávne skupiny potvrdzujú, že Peking v Tibete aj medzi Ujgurmi potláča práva kultúrnych a náboženských menšín. Podľa analytikov práve to vedie mladých k radikálnemu správaniu.
„Jedným z dôvodov napätia v provincii je však aj veľký ekonomický rozdiel medzi etnikami,“ dopĺňa pre Reuters Barry Sauton Sautman, expert na etnické vzťahy v Číne z univerzity v Hongkongu.
Napriek tomu, že v pondelok sa protesty objavili aj v ďalšom meste, analytici nečakajú výrazné rozšírenie protestov, čo by mohlo viesť až k nejakej forme povstania. Čínske bezpečnostné sily zaistili Urumči, „ako počas stanného práva“, vyradený bol internet aj niektorí mobilní operátori.
V Tibete Číňania ukázali, že ich bezpečnostné sily dokážu rázne umlčať protesty. Provincia Sin-ťiang je pritom geograficky na kontrolu oveľa „priaznivejšia“ ako náhorné plošiny Tibetu.
Druhý Tibet
Ujgurská menšina sa sťažuje, že vláda diskriminuje jej náboženstvo a kultúru. Podobne ako v Tibete podporuje osídľovanie provincie Číňanmi.
1. Čo spôsobuje napätie?
Ujguri sú podobne ako Tibeťania národ s výrazne rozdielnou kultúrou ako Čína. Moslimovia s jazykom podobným turečtine sa hlásia k stredoázijským kultúram. V Číne sa cítia diskriminovaní, analytici vidia aj veľký ekonomický rozdiel medzi etnikami. Na hnev mnohých Ujgurov Peking podporuje sťahovanie Číňanov do provincie. Za päťdesiat rokov stúpol ich počet na 40 percent obyvateľstva. Ujguri sa boja, že tak strácajú svoju kultúru.
2. Ako Čína diskriminuje Ujgurov?
Ateistický Peking kontroluje najmä náboženské prejavy menšiny. Podľa regúl môže trvať piatková kázeň v mešite iba pol hodinu. Štátni úradníci majú zakázaný vstup. Ak chcú Ujguri ísť na svätú púť do Mekky, musia použiť drahšiu štátnu agentúru.
3. Chcú nezávislosť?
Čína často obviňuje miestne skupiny z terorizmu a separatizmu. V 20. storočí menšina nakrátko vyhlásila nezávislosť, Čína však získala späť kontrolu nad regiónom. Po útoku z 11. septembra Čína hovorila Američanom, že Ujguri majú kontakty s al-Káidou. Podľa analytikov to však sú preceňované väzby. Američania niekoľko Ujgurov držali na Guantáname. Po tom, čo sa neprejavilo spojenie s teroristami, ich prepustili do tretích krajín.
Tomáš Vasilko
Foto - TASR/AP
