"Manfréd, mne sa to nepáči.“
„Meine Liebe, čo sa ti zasa nepáči?“
„Tí štyria chlapi na bilborde, okolo ktorého sme išli. Nemám z nich dobrý pocit.“
„Ale, prosím ťa. To bude reklama na jeden z tých televíznych programov.“
„Myslíš tie programy, ako sa do nich hlásia ľudia, ktorí sa chcú stať hviezdami?“
„Presne. Bratranec Uwe sa do hlavného programu prihlásil.“
„Uwe? Myslíš ten škaredý a prihlúply?“
„Áno. A vyhral desaťtisíc eur.“
„Ale mne sa to aj tak nepáči. Tí chlapi vyzerajú ešte divnejšie než Uwe.“
„Prečo ti to prekáža?“
„Možno je to varovanie pred utečenými psychopatmi.“
„No... vlastne máš pravdu. Ten vpravo mi pripomína toho masového vraha. Nepamätáš sa, ako sa ten film volal?“
„Manfréd?! Ja chcem ísť domov. Do Lipska!“
„Hlavne neblázni. Naposledy si sa chcela vrátiť kvôli tým Čechom, ktorí si na pláži zohrievali konzervy.“
„Títo úchylní sú ešte horší!“
„Mein Gott. A taká to mohla byť dovolenka!“
(Rozhovor dvoch starších nemeckých turistov, ktorí práve minuli reklamný bilbord ODS. Česká konzervatívna strana si ich zaplatila v Chorvátsku, aby oslovila českých výletníkov. Je na nich vedenie strany v plavkách a s nápisom: „Tu nás pusťte k vode.“)
