Izraelskí rodičia vychovávajú svoje deti k zodpovednosti k financiám od útleho veku. Nielenže im ukladajú peniažky do prasiatka, ale často im rozprávajú mravoučné rozprávky, ako sa z chudobných ľudí stali boháči. Môj muž a jeho sestry napríklad celé detstvo počúvali o chlapíkovi, čo začal na bicykli obchádzať ľudí a predávať im životné poistky. Teraz vlastní jednu z najväčších finančných inštitúcií v Izraeli. A tento príbeh mimochodom nie je rozprávka, ale čistá pravda.
Niekedy sa však takáto výchova môže vymknúť spod kontroly a rodičia naraz zistia, že majú doma malé monštrum. Máme známych, ktorých dedko sa rozhodol, že synovi a neveste zo syna vychová bankára.
Chlapec si na dedkovu radosť a zdesenie blízkeho okolia ukladá peniaze na účet a vedie si špeciálny zošit s účtovníctvom. Hrá futbal, ale nie preto, že ho to baví, ale preto, že najlepší hráči sú multimilionári. Hoci má len desať rokov, na narodeniny nechce už pár rokov žiadne darčeky, ale len šeky.
Minule sme spolu boli na pikniku. Bol tam aj jeho strýko, ktorý v lese stratil dvadsať šekelov, teda asi 4 eurá.
Chlapec ich našiel a vtedy sa to začalo. Rodičia si všimli, že má peniaze a kázali mu, aby ich strýkovi vrátil. Chlapec to odmietol s tým, že si ich môže uložiť na účet a každý šekel sa počíta. Rodičia naliehali, že peniaze mu nepatria, aby ich vrátil. Chalan neustúpil ani o piaď.
Nakoniec sa dohodli, že malému dajú dvadsať šekelov, aby vrátil dvadsať šekelov strýkovi. Chlapec ich triumfálne vracal strýkovi, ktorý o bezočivosti malého bankára a jeho dohode s rodičmi nič netušil.
A tak sa v návale emócií z toho, že mu malý držgroš vracia peniaze, rozhodol, že mu tú „dvacku“ venuje. Budúci bankár tak zarobil 40 šekelov a celý piknik sa s nadšením pozeral do svojho malého účtovníckeho zošitka.
Ak o päťdesiat rokov budú ešte izraelskí rodičia rozprávať deťom bájky o ľuďoch, čo vedia ako zbohatnúť, určite spomenú aj tohto fiškusa.
