Chorvátsky premiér odišiel. Nikto nevie prečo

Nahlas ­ keď ich po škandále dotlačí k rezignácii verejnosť. Alebo potichu ­ keď po strate preferencií sa bez záujmu lúčia zadnými dverami.

Spôsob, akým sa rozhodol dať politické zbohom chorvátsky premiér Ivo Sanader, sa často nevidí. Je zdravý, voliči mu veria, čakajú ho ešte dva roky do volieb a pred krajinou stoja výzvy: vstup do Európskej únie a boj s krízou.

„Sme šokovaní, prekvapení, vôbec tomu nerozumieme,“ hovorili aj samotní členovia jeho strany. Médiá zatiaľ špekulujú. Chystá sa prevaliť nejaký veľký škandál? Alebo čelí puču v strane? Alebo má chorú dcéru?

Keď sa Sanader v roku 2003 prvýkrát stal premiérom, označil sám seba za „sľubného chlapíka“. Svojím šarmom, ako aj tým, že s európskymi lídrami vďaka jazykovým schopnostiam mohol rovnocenne diskutovať, si získal Chorvátov.

Ako predseda dokázal umravniť nacionalistickú stranu bývalého prezidenta Tudjmana. Keď v roku 2005 chytili generála Gotovinu, obvineného vojnového zločinca, Sanader ho napriek tlakom veľkej časti verejnosti nebránil. Vedel, prečo.

Jeho cieľom bolo členstvo krajiny v NATO a Európskej únie. Cestu k tomu druhému nedávno zatarasili susedia Slovinci. Do toho prišla ekonomická kríza. Vyštudovaný filozof ju podcenil a tá vo veľkom doľahla na krajinu.

Aj preto mnohí označujú Sanadera za zbabelca, ktorý opúšťa ľud v ťažkých časoch. „Ibaže by mal niečo v rukáve,“ dodávajú noviny 24 Sata.

Muž, čo ho má nahradiť na čele strany, včera povedal, že Sanader ešte definitívne nekončí. „Iba si trocha oddýchne.“ Ak by sa predsa vrátil ­ to by už tak nešokovalo. Veď takýchto návratov tu už bolo.