BAGDAD, TEL AVIV. Saddám Husajn udržoval svet v presvedčení, že vlastní nebezpečné zbrane hromadného ničenia, pretože sa bál fanatických vládcov v Iráne.
Vyplýva to z výsluchov FBI, ktoré agenti urobili so Saddámom, keď sedel vo väzení. Odtajnili ich včera a citoval z nich denník Washington Post. Bushova administratíva a jej spojenci uvádzali Saddámov arzenál za jeden z kľúčových dôvodov vojny v Iraku.
Pár mesiacov po páde Saddámovej vlády bolo zrejmé, že diktátor žiadne skladiská chemických a biologických zbraní nemá a pravdu mali tí, čo hovorili, že celý čas zavádzal. Saddám (na snímke TASR/AP) mal vyšetrovateľom povedať, že o zbrane prišiel počas vojny v Perzskom zálive a potom už pre sankcie OSN nemohol pracovať na ich znovuzískaní.
Strach o šiitský Irak
Saddám bol presvedčený, že pre jeho krajinu sú únosnejšie drvivé sankcie OSN ako to, že by sa Irán dozvedel, že Irak je len papierový tiger. Diktátor sa s obavami pozeral na iránsku expanziu, ktorá podľa neho smerovala k anexii južných, šiitských častí Iraku.
Aj preto dokonca zvažoval bezpečnostný pakt s Američanmi, ktorý by ho mohol ochrániť pred Teheránom. Strach z Iránu ho zrejme viedol aj k drastickým opatreniam voči irackým šiitom. Saddám bol sunitský moslim a túto náboženskú skupinu spoločensky a ekonomicky uprednostňoval.
Al-Káidu nemal rád
Bývalý iracký prezident vyvrátil ďalšiu premisu Bushovho tímu. Odmietol, že by mal kontakty s al-Káidou a Usamom bin Ládinom. Považoval ho za fanatika, s ktorým sa nezhodol na fungovaní spoločnosti. Saddám tvrdil, že náboženstvo a riadenie štátu majú byť oddelené.
Za výmysel označil rozšírený názor, že mal z bezpečnostných dôvodov dvojníkov. Priznal však, že od roku 1990 použil telefón len dvakrát a nespal na jednom mieste viac ako dve noci za sebou.
