.
PARÍŽ. Štebotajúce deti, malé kino, vôňa lesa. Reč nie je o rekreačnom stredisku pre mladé francúzske rodiny, i keď sa nachádza v regióne Champagne. Skladisko jadrového odpadu vo francúzskom departemente L'Aube pravidelne organizuje prehliadky pre blízke školy a otvorené je každému, kto sa chce pozrieť. Skladisko má dokonca aj vlastné pohľadnice.
Jadrová elektráreň jednoducho patrí k francúzskej krajinke.
nemenovaný francúzsky novinár
Na dobrom imidži, otvorenosti a, samozrejme, prísnej bezpečnosti si francúzska firma Andra, ktorá spravuje nukleárny odpad, musí dať záležať. Rovnako ako všetky ostatné firmy v jadrovom biznise. Nič iné im totiž ani nezostáva.
Jadrová veľmoc
Od nukleárnej energie, ktorú má v rukách prevažne štát, je Francúzsko životne závislé. Produkuje mu 80 percent elektriny, čo je najviac na svete. Na porovnanie, v Spojených štátoch, ktoré držia rekord v počte reaktorov, je to len asi 20 percent, v celej Európskej únii okolo 30 percent.
Nebolo to tak vždy. Koncom júna oslavovali 55. výročie zapojenia prvého jadrového reaktora do elektrickej siete Rusi. Hoci výskum jadrových technológií odštartoval ešte v 50. rokoch generál Charles de Gaulle, jej mierovému využitiu sa Francúzsko venuje až od sedemdesiatych rokov.
Prinútila ho k tomu prvá ropná kríza, keď cena čierneho zlata stúpla štvornásobne.
Odvtedy sa z krajiny galského kohúta stala jadrová veľmoc s 19 atómkami. Vďaka nim je najväčším vývozcom elektriny na svete a jej elektrina patrí medzi najlacnejšie v Európe. Atómový priemysel tam zamestnáva 100-tisíc ľudí.
„Sedem gramov uránu má takú istú energetickú kapacitu ako jedna tona uhlia,“ hovorí manažér informačného centra elektrárne pri meste Nogent-sur-Seine.
Táto elektráreň – rovnako ako všetky ostatné v krajine – má reaktory druhej generácie, ktoré pochádzajú ešte z 80. rokov. No firma Areva, ktorá má vo Francúzsku patent na výrobu reaktorov, už pracuje na tretej generácii.
Dediny sa o atómky bijú
Odborníci ju nazývajú „postčernobyľskou a poseptembrovou“. Hlavný rozdiel je totiž v bezpečnosti. Zariadenie tretej generácie má betónový obal, ktorý má byť schopný zabrániť úniku radiácie do prostredia, ako sa to stalo na Ukrajine. A vydržať má aj náraz lietadla, ktorým 11. septembra 2001 teroristi zborili Svetové obchodné centrum.
Jeden taký reaktor nie je lacná záležitosť. Podľa nemenovaného francúzskeho novinára, ktorý sa problematike venuje, stojí päť až šesť miliárd eur. A postavenie novej jadrovej elektrárne trvá aspoň 10 rokov.
Napriek tomu majú Francúzi podľa prieskumov svoje atómky radi. Dediny sa o možnosť, mať vo svojom okolí podobné zariadenia, doslova bijú.
Je to tak aj preto, že z prítomnosti jadra profitujú. V Normandii, odkiaľ pochádza politológ Jérémy Fortier, sú dve jadrové elektrárne. „Sú to malé, ale veľmi bohaté dedinky. Jadrové elektrárne im prinášajú veľa peňazí a podporujú mnoho projektov,“ hovorí Fortier.
Napríklad obce v oblasti Soulaines-Dhuys pri skladisku jadrového odpadu v L'Aube dostávajú ročne zo špeciálnej dane od Andra 879-tisíc eur.
No napriek pozitívam má jadrová energia aj vo Francúzsku svoju Achillovu pätu: skladovanie vysokorádioaktívneho jadrového odpadu z jadrového paliva, ktorého dĺžka aktivity sa ráta na tisíce rokov.
Centrum v L'Aube skladuje len ten nízko rádioaktívny ako napríklad nástroje či súčiastky z rozobraných elektrární.
Paríž sa to snaží riešiť tak, že investuje do výskumu. Vláda naň vyčlenila astronomickú sumu 100 miliónov eur.
Havária ich neodradila
Na problém so skladovaním vyhoreného jadrového paliva, ktorý ešte nevyriešila žiadna krajina, poukazujú z francúzskych strán len zelení. A v júnových eurovoľbách získali 16 percent, takmer rovnako ako socialisti.
Obozretní Francúzi si pamätajú aj na jednu z najvážnejších havárií v roku 2008, hoci do prostredia neunikla žiadna rádioaktivita. Ale proatómová väčšina si verí. „Jadrová elektráreň jednoducho patrí k francúzskej krajinke,“ hovorí nemenovaný novinár.
Súhlasí s ním aj vysoký francúzsky štátny úradník. Jedným dychom však upozorňuje: „Ak chceme podporovať jadrovú energiu, musíme mať dôveru verejnosti.“
Nukleárna Areva by u nás rada stavala
Francúzi nám možno budú stavať jadrovú elektráreň v Bohuniciach.
PARÍŽ, BRATISLAVA. Francúzi by na Slovensku radi stavali jadrovú elektráreň a netaja sa, že by im v tom mohli pomôcť politici. Francúzski, ale aj slovenskí.
Celkom sa ešte nevzdali nádeje, že by pomáhali s dostavbou Mochoviec, ale väčšie šance majú pri výstavbe novej atómky v Jaslovských Bohuniciach.
Na svete sú len tri veľké spoločnosti, ktoré majú know-how na vybudovanie jadrového reaktora. Ruský Rosatom, japonsko-britská Toshiba-Westinghouse a francúzska Areva.
Francúzsko, ktoré nemá ropu ani plyn, sa stane exportérom energie. To je ambícia, ktorú určujem.
Nicolas Sarkozy, francúzsky prezident.
Francúzsky gigant medzi hlavnými dodávateľmi pri výstavbe Mochoviec nie je. Nové bloky budú ruského typu. V Bohuniciach má väčšie šance. Na výstavbu atómky si slovenský JAVYS bez súťaže vybral český ČEZ. Spoločných dodávateľov len hľadá.
Francúzskej spoločnosti, ktorú na 90 percent vlastní štát, môže pomôcť politika. Prezident Nicolas Sarkozy označil energetiku za „konjukturálny motor“ francúzskej ekonomiky.
Vlani minister zahraničia Bernard Kouchner s premiérom Robertom Ficom podpísal dohodu vzájomnej o spolupráci.
O účasti na výstavbe Mochoviec Areva podľa nemenovaného člena jej vedenia stále rokuje. „Výstavbe atómky vždy predchádza aj politické rozhodnutie,“ hovorí manažér.
Pavol Szalai
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Autor: Z Paríža od nášho redaktora Pavla Szalaia
