BERLÍN. Bolo to jedno z najťažších rozhodnutí v takmer 60- ročnej histórii ústavného súdu. A s napätím naň čakala celá Európa.
Sudcovia v červených talároch po mesiacoch posudzovania vyniesli včera v bádenskom Karlsruhe verdikt, podľa ktorého síce je Lisabonská zmluva v súlade s nemeckou ústavou, avšak Nemecko ju bude môcť definitívne ratifikovať až po tom, ako jeho parlament prijme nový zákon.
Ten má zaručiť, že nemeckí zákonodarcovia budú mať väčší podiel na rozhodovaní a odsúhlasia všetky ďalšie presuny právomocí z Berlína do Bruselu. Napríklad, ak únia bude chcieť rozšíriť svoje kompetencie o oblasť trestného práva.
Podobný zákon pred schválením Lisabonu odklepol aj český parlament. Pre českých senátorov za euroskeptickú ODS bol dokonca podmienkou, aby eurozmluvu nechali prejsť.
Merkelová: Zákon bude do septembra
Kancelárka Angela Merkelová označila verdikt za „dobrý deň pre Európu", blahoželal aj šéf Európskej komisie José Manuel Barosso, podľa ktorého to „posilní legitimitu Európskej únie".
Nemecká kancelárka predpovedá, že potrebný zákon v parlamente schvália ešte pred septembrovými parlamentnými voľbami.
Komentátori rozhodnutie sudcov označili ako zdvihnutý prst Bruselu a verdikt charakterizovali slovíčkom „jein" - ani áno, ani nie.
Po vypočutí pasáže o novom zákone sa v sále šéf diplomacie Frank Walter Steinmeier prekvapene trhol. Počas leta ho čaká jedna povinnosť navyše. Parlament bude musieť prerušiť augustové prázdniny a zísť sa v Berlíne.
Podanie na Ústavný súd poslali zástupcovia opozičnej krajnej ľavice a predstaviteľ konzervatívnej CSU Peter Gauweilero. Podľa nich je Lisabonskú zmluvu nedemokratická a ohrozuje nemeckú suverenitu tým, že presúva priveľa rozhodnutí na plecia únie.
Rozhodne október
Dokument, ktorý má zefektívniť fungovanie únie, už ratifikovalo 23 štátov vrátane Slovenska. Najťažšia skúšku ho čaká v Írsku.
Pred novým referendom, ktoré má byť začiatkom októbra, panuje mierny optimizmus. Po zapracovaní výnimiek a rôznych garancií dnes zmluvu podporuje podľa prieskumov väčšina obyvateľov.
Na írsky reparát čaká aj český a poľský prezident. Obaja otáľajú s podpisom textu, aj keď ho ich národné parlamenty už schválili.