BRUSEL, ŠTOKHOLM.
O českom predsedníctve sa nebude hovoriť ako o nudnom, vyhlásil začiatkom januára vtedajší šéf českej diplomacie Karel Schwarzenberg a udalosti v nadchádzajúcich mesiacoch mu dali za pravdu.
Česká republika prevzala predsednícke žezlo po Slovinsku ako v poradí druhá spomedzi nových členských krajín. Na žiadne rozhliadanie nemala Praha čas, pretože okrem ekonomickej a finančnej krízy, v ktorej sa zmietala EÚ, musela prvé dni v predsedníckom kresle riešiť aj plynovú krízu spôsobenú sporom medzi Ukrajinou a Ruskom.
Ten vyústil do zastavenia dodávok plynu do EÚ a situácia v niektorých členských krajinách bola kritická. Spor sa podarilo vyriešiť takmer po troch týždňoch. Okrem toho sprevádzal české predsedníctvo od samého začiatku aj konflikt v pásme Gazy.
Na Entropu nikto nezabudne
Česi nesedeli v predsedníckom kresle ešte ani dva týždne, keď sa stredobodom pozornosti členských krajín i médií a terčom kritiky najmä zo strany Bulharska stala kontroverzná plastika Entropa českého umelca Davida Černého, vystavená v sídle Rady EÚ.
Autor na začiatku tvrdil, že na plastike, ktorá bola skladačkou tvorenou mapami jednotlivých členských krajín, pričom tieto mali predstavovať rozmanité stereotypy ich vnímania, sa podieľalo 27 umelcov zo všetkých členských krajín EÚ. K dispozícii bola dokonca sprievodná brožúrka s popisom diel pre jednotlivé krajiny, ako aj profesionálnych úspechov jednotlivých autorov.
Po inštalácii diela v budove rady sa však zistilo, že Černý klamal, pretože plastiku vyrobil on s niekoľkými svojim spolupracovníkmi.
Vtedajší český vicepremiér pre európske záležitosti Alexandr Vondra sa následne všetkým krajinám, ktoré sa cítili dotknuté, ospravedlnil zato, akým spôsobom ich kontroverzná plastika zobrazovala. Bulharsku, ktoré Černý zobrazil ako krajinu tureckých záchodov, to však nestačilo a táto časť skladačky sa musela zakryť.
Klausove urážky a pád vlády
Druhý mesiac českého predsedníctva poznačilo vystúpenie českej hlavy štátu na pôde Európskeho parlamentu. Kritik Lisabonskej zmluvy, ktorý odmietol vyvesiť vlajku EÚ na Pražskom hrade, označil počas svojho prejavu úniu za systém potláčaného trhu a posilňovaného centrálneho riadenia a kritizoval nedostatok demokracie v EÚ, za čo si vyslúžil búrlivé reakcie zo strany mnohých členov európskeho zákonodarného zboru.
K nečakanému vývoju došlo v marci, keď v Českej republike padla vláda premiéra a úradujúceho šéfa Európskej rady Mirka Topolánka. Na jeho miesto nastúpila technokratická vláda Jana Fischera. Čechom sa však napriek obavám napokon podarilo ukončiť predsedníctvo úspešným summitom, na ktorom sa dosiahla dohoda o garanciách pre Írsko, potrebných na vypísanie druhého referenda o Lisabonskej zmluve, a takisto sa vyjadrila politická podpora predsedovi Európskej komisie Josému Manuelovi Barrosovi pre jeho druhý mandát.
Politológ Piotr Kaczynski z bruselského Európskeho centra pre štúdium európskych politík hodnotí české predsedníctvo ako veľmi zložité práve vzhľadom na "zemetrasenie", ku ktorému došlo v marci, a ktoré bolo veľkým sklamaním.
"Bolo to jedno z najhorších predsedníctiev v uplynulých rokoch," tvrdí politológ, podľa ktorého mali pritom Česi "veľmi slušný" štart. Hoci by české šéfovanie únii neoznačil za katastrofu, "pretože nemožno povedať, že by sa zmenou vlády všetko paralyzovalo", z politického hľadiska sa české predsedníctvo skončilo v strede marca pádom Topolánkovej vlády, keďže Fischerov kabinet nemal žiaden politický odkaz.
Skôr odstrašujúci príklad, tvrdí politológ
"Na české predsedníctvo sa nezabudne, ale bohužiaľ skôr v tom negatívnom zmysle, než ako na pozitívny príklad ako šéfovať únii. Takej situácie, aká nastala po odvolaní Topolánka, keď boli všetci prekvapení a nikto nevedel, čo bude ďalej, sa musí každé ďalšie predsedníctvo vyvarovať," zdôraznil Kaczynski.
Za veľký neúspech označil napríklad neschopnosť dosiahnuť dohodu o smernici o pracovnom čase. Na druhej strane však vyzdvihuje český zmysel pre humor, ktorý sa ukázal aj v súvislosti s Entropou. Očakávania sa podľa politológa "naplnili" aj čo sa týka českého prezidenta.
"Bol taký škodlivý, ako sa predpokladalo. Svoj sľub, že bude enfant terrible európskej politiky, naplnil na sto percent," uzavrel Kaczynski.
České predsedníctvo bude v každom prípade od stredy minulosťou. Prvého júla zasadne do predsedníckeho kresla Švédsko a funkciu šéfa Európskej rady preberie švédsky premiér Fredrik Reinfeldt, na ktorého tiež čaká náročných šesť mesiacov. Na programe je okrem iného druhé írske referendum o Lisabonskej zmluve či zostavovanie novej Európskej komisie. Švédi už vopred avizovali, že nečakajú ľahké predsedníctvo.
Švédsko chce od EP podporu pre Barrosa na júlovom zasadnutí
Švédsky premiér Fredrik Reinfeldt, ktorého krajina preberie v stredu polročné predsedníctvo v Európskej únii, odložil stretnutie s lídrami frakcií Európskeho parlamentu s cieľom získať čas pre svoje snahy o zaistenie podpory u europoslancov pre druhý mandát predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa, píše v najnovšom vydaní týždenník European Voice.
Švédsko si želá, aby europarlament hlasoval o nominácii Barrosa na svojom júlovom plenárnom zasadnutí. Šéf švédskeho kabinetu sa mal stretnúť v Štokholme ešte minulý týždeň s lídrami frakcií, aby s nimi prediskutoval vyhliadky na schválenie Barrosovej nominácie 15. júla.
Keďže však formovanie politických skupín v EP a tým aj vyjasňovanie pozícií k Barrosovej nominácii pokračuje pomaly, Reinfeldt odložil stretnutie na 6. júla, keď by malo byť zloženie politických skupín v EP jasnejšie.
Liberáli, ktorí sú treťou najväčšou parlamentnou frakciou, by mali dnes rozhodnúť o svojom novom šéfovi. Tým by sa mal stať belgický expremiér Guy Verhofstadt, ktorý podporuje odklad hlasovania o Barrosovi na september. Okrem toho sa očakáva, že liberáli budú požadovať za vyslovenie podpory Barrosovi určité ústupky.
Aj Martin Schulz, šéf socialistov, ktorí zmenili svoj názov zo Strany európskych socialistov na Progresívnu alianciu socialistov a demokratov a prijali do svojich radov 21 talianskych poslancov z radov demokratov, chce odklad hlasovania na jeseň. Niektorí z členov tejto frakcie však nezdieľajú jeho názor a uprednostňujú júlové hlasovanie, za ktoré je aj frakcia ľudovcov. Parlamentná matematika tak zostáva komplikovaná, uzatvára European Voice.
tasr
