BAGDAD, TEL AVIV. Do irackého kalendára pribudol nový sviatok. Dnešok budú Iračania oslavovať ako Deň národnej nezávislosti. Je to preto, že z ich miest sa stiahnu americkí vojaci. Prvý významný krok na ceste k úplnej nezávislosti Iraku však nebude znamenať len oslavy, ale aj obavy.
Nie všetci Iračania sa stotožňujú s presvedčením vlád vo Washingtone a Bagdade, že nadišiel čas, aby sa Iračania o vlastnú bezpečnosť starali sami.
Pochybnosti Americkí vojaci
v Iraku 248–tisíc amerických mužov a žien sa zapojilo do bojov na začiatku invázie do krajiny. 130–tisíc vojakov slúži v Iraku v súčasnosti. 4 237 vojakov doteraz v krajine zahynulo. 30 182 z nich sa počas bojov zranilo. 2011 je rok, v ktorom by sa mala veľká časť jednotiek stiahnuť domov. Zdroj: wikipedia, GlobalSecurity
Americké média tiež tvrdia, že dôstojníci v Iraku priznávajú, že rozhodnutie poslať vojakov do kasární je skôr politické ako vojenské. Veď Iračania od nich doteraz brali všetko - od zbraní až po pitnú vodu vo fľašiach. Na druhej strane: kedy začať s koncom okupácie Iraku, ak nie teraz?
Hoci posledný týždeň v Iraku bol poriadne krvavý a také môžu byť aj nasledujúce týždne, násilie v krajine výrazne ustúpilo a irackí policajti a vojaci tiež už majú dosť natrénované. Prezident Obama si na odchode z Iraku postavil svoju politickú značku a iracký premiér Núrí Malíkí sa tiež potrebuje prezentovať ako „osloboditeľ“ od Američanov. Odkedy vyhlásil nový sviatok, iracké televízie začali na obrazovkách odpočítavať, koľko ešte Američania zostanú.
Na veľké oslavy priskoro Iracká ulica aj americkí vojaci sú rozpačití. Ľudí určite teší, že Američanov nebudú mať na očiach, ale uvedomujú si tiež, že bez nich to bude ťažké. Navyše ich stiahnutie pre nich veľa nerieši.
„Odchod Američanov budem oslavovať, až keď budeme mať elektrinu a čistú vodu a nebude nebezpečné ísť von do parku. Budem oslavovať, až keď na ulici uvidím deti v nových šatách. A keď ľudia zarobia toľko, aby mohli žiť,“ povedal denníku Washington Post jeden z kmeňových lídrov na predmestí Bagdadu.
Americkí vojaci tiež celkom nevedia, ako sa cítiť. Nemenovaný dôstojník agentúre AP povedal, že pre jeho mužov je to ťažké. „Ale pupočnú šnúru raz musíte prestrihnúť.“
Američania v Iraku boli osloboditeľmi, tyranmi, mučiteľmi, trpeným zlom a napokon ich ľudia rezignovane prijali a pomaly uznali, že urobili aj niečo dobré. „Vieme, že nie oni sú tí zlí chlapíci, ale je čas,“ povedal ABC obyvateľ Bagdadu.
V irackých provinciách si nie sú takí istí. Vybavenie tamojších vojakov a policajtov je slabé a je ich málo. Jeden z nich priznal, že nemajú ani vysielačky. „Keby nás napadli, ani o tom nikto nebude vedieť.“ Viacero staršinov v irackých dedinách si tiež dobre schovalo číslo na irackých prekladateľov v amerických kasárňach. Keby náhodou.
