TEGUCIGALPA, BRATISLAVA. Manuel Zelaya chcel byť ako jeho priateľ, venezuelský prezident Hugo Chávez. Rozdával chudobným, nadával biznismenom a médiám prikázal dve hodiny denne vysielať niečo pekné o jeho vláde. Pretože krajinu svojím napodobňovaním Cháveza rozdeľoval, chcel sa poistiť spôsobom, ktorý jeho venezuelskému priateľovi vyšiel. Vypísal referendum, aby mohol ostať v úrade hlavy štátu viac než ústavou predpísané štyri roky.
Návrat do minulosti
Teraz je z neho mučeník, pretože Honduras oprášil spôsob, akým sa moci ujímali diktátori v minulom storočí.
Prvýkrát od skončenia studenej vojny zažila krajina vojenský prevrat, zatiaľ nekrvavý a s jednou politickou obeťou. Prezident Zelaya žije, ale vojaci ho ešte v pyžame odviezli z krajiny do Kostariky. „Nedovolíme návrat do minulosti,“ mohol tak podľa BBC vyhlásiť jeho priateľ Chávez, ktorý sa v roku 1992 sám pokúsil o vojenský puč a o desať rokov neskôr sa ako prezident stal cieľom iného vojenského puču.
Preto sa väčšina sveta postavila na stranu prezidenta Zelaya, nech by boli obavy armády a opozície akokoľvek na mieste. Americký prezident Barack Obama sa tak ocitol v tábore ľavicových populistických lídrov Latinskej Ameriky na čele s Chávezom a žiada návrat zvrhnutého prezidenta. Zelaya už nie je v Kostarike, ale v Nikarague a so spojencami sa radí, čo ďalej. Chávez už armáde v Hondurase pohrozil, že tam pošle vojakov.
Streľba v centre mesta
V honduraskom hlavnom meste už vyrástli barikády, cesty k prezidentskému palácu sú zablokované a počuť streľbu. Ľudia chcú prezidenta. Ten dočasný, Roberto Micheletti, musel po zložení prísahy vyhlásiť zákaz vychádzania.
Honduras má pritom väčší problém. Je stále jednou z najchudobnejších krajín Latinskej Ameriky, kde sa nedarí ľuďom, ale korupcii a kriminalite.
