TEHERÁN, TEL AVIV. Farbou protestov v Iráne už nie je zelená, ale čierna. „Predtým to bola obyčajná farba. Teraz má iný význam. Znamená, že ste nahnevaný na vládu a chcete, aby sa zopakovali voľby,“ vysvetlil denníku Guardian 22-ročný Iránec.
Iránska polícia na novú „módu“ už zareagovala a zameriava sa na každého, kto má na sebe nielen niečo zelené, ale aj čierne. Temná čierna lepšie vystihuje náladu v Iráne ako jasná zelená, farba opozičného lídra Míra Hosejna Musávího.
Tiché ulice
Iránske ulice sú prázdne, ľudia sa sústreďujú skôr na symbolické akty nesúhlasu s výsledkami prezidentských volieb a tí novinári, čo ešte nie sú zatvorení, píšu v inotajoch. Neznamená to, že najväčšie iránske pnutie od času islamskej revolúcie je definitívne preč. Odohráva sa len v inom priestore - na internete či v kabinetoch klerikov a politikov. Tam sa stiahla aj opozícia.
Oficiálny Teherán sa neskrýva. Naopak. Vyhráža sa popravami lídrov protestov, zatýka miestnych zamestnancov britskej ambasády a snaží sa vytvoriť dojem, že protesty riadili zahraničné centrály a domáci disidenti.
Správa o zadržaní deviatich zamestnancov britskej ambasády v Teheráne rozzúrila Londýn. Šéf britskej diplomacie David Milliband vyzval na ich prepustenie. Obvinenia iránskeho režimu, že pripravovali nepokoje v krajine, označil za nezmysel.
Symbolické protesty
Nielen opoziční lídri aj znalci Iránu sa zhodujú, že možnosti odporcov režimu sa každým dňom zužujú.
Nateraz sú najvýznamnejšími prejavmi protestov okrem zapnutých svetiel na autách, útoky na weby oficiálnych iránskych inštitúcií. Agentúra AP to preverovala a zistila, že niektoré internetové stránky sú skutočne postihnuté útokmi hackerov.
Viaceré fungujú ďalej. Napríklad aj tá ajatolláha Chameíniho. Ide o strojcu víťazstva prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda, aj za muža, čo rozhodol o brutálnom potlačení povolebných mítingov. To všetko v mene zachovania teokracie.
Pokus o prevrat?
Ľudia v Iráne však chcú veriť, že protesty neboli márne a že režim sa bude aspoň trochu reformovať. Viaceré západné médiá špekulujú, že bývalý prezident a predseda Rady expertov Alí Akbar Rafsandžáni pripravuje ajatolláhov čiastočný pád. Vraj navrhuje, aby Irán viedla skupina klerikov a Chameneí by bol len jej členom.
O Rafsandžáním však už niekoľko dní nie je počuť. Môže to znamenať, že skutočne intriguje v Kúme, kde sídlia liberálni klerici, alebo mu režim znemožnil verejný život.
Ani iránska „civilná“ špička nedrží pohromade. Líder parlamentu Ali Laridžání údajne navrhuje vytvorenie komisie na vyšetrenie povolebného násilia. Za to mu Ahmadínedžádovi ľudia hrozia odvolaním.
Nikto nevie, či tieto hádky môžu mať aj koncovku v podobe čiastočnej liberalizácie Iránu. Jedno je však isté: posledné výpady iránskeho prezidenta na amerického prezidenta Baracka Obamu zrejme začínajú odrádzať od jeho politiky otvorených dverí.
