BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Sami Maďari sa nezhodnú na tom, ktorá udalosť roku 1989 pre nich znamenala symbolický koniec totality. Vtedajšie dianie je navyše predmetom politického boja. Každá strana si vyberá ten kľúčový moment, s ktorým si môže posilniť svoju pozíciu.
Postkomunisti oslavujú najmä dnes
V Maďarsku vládnu socialisti, niekdajšie reformné krídlo komunistickej strany. Vyzdvihujú preto najmä zásluhy reformných komunistov a hlavné oslavy pádu komunizmu sústredili na dnešné 20. výročie „strihania" železnej opony vtedajším ministrom zahraničia, neskôr premiérom a predsedom ich strany Gyulom Hornom. Na oslavy do Budapešti príde šesť hláv štátov a dvaja premiéri. Príhovor za hostí má symbolicky tiež exkomunista, český premiér Jan Fischer.
Vtedy pritom išlo len o predvádzanie sa pred novinármi. Väčšinu drôtov už z hranice odstránili, ministri mali problém nájsť úsek, kde ešte bolo čo strihať. Hranica ešte nebola priechodná. Jej ochranu na žiadosť východonemeckého režimu dokonca sprísnili.
Prvá skupina šesťto východných Nemcov slobodne prekročila maďarsko-rakúske hranice až 19. augusta 1989 v rámci Paneurópského pikniku, keď si maďarskí opozičníci na tri hodiny (s povolením úradov) otvorili vlastný hraničný priechod blízko miesta, kde ministri strihali.
Deň, keď sa objavil mladý Orbán
Najväčší problém majú maďarskí politici paradoxne s udalosťou, ktorá pád komunizmu stelesňuje pre väčšinu obyčajných Maďarov s pohrebom popraveného premiéra Imreho Nagya 16. júna 1989.
Postkomunistom sa nechce pripomínať si premiéra popraveného ich predchodcami, hrdinom sa vtedy navyše vďaka odvážnemu prejavu stal neznámy mladý politik dnes ich rival Viktor Orbán. Výročie však nesedí ani Fideszu. Nagy bol komunista a ani Orbánov úspech nezahladí to, že na organizácii pohrebu nemali žiadny podiel.
