Poprad/Bratislava 24. júna (TASR) Pred 30 rokmi vo Vysokých Tatrách havaroval pri záchrannej akcii vrtuľník ministerstva vnútra. Tatranci, príbuzní, priatelia a známi si 25. júna pripomenú najväčšiu tragédiu v histórii leteckého záchranárstva v tejto vysokohorskej oblasti, ktorá si vyžiadala sedem ľudských životov.
V pondelok 25. júna 1979 popoludní dispečing Horskej záchrannej služby (HZS) dostal výzvu na záchranársky zásah v oblasti Bystrého sedla v Mlynickej doline, kde nemecká turistka spadla na snehovom poli a poranila si nohu. Záchranári na vrtuľníku ministerstva vnútra Mi-8 (B-8021) po prílete však zranenú na ohlásenom mieste nenašli. Pilot sa preto rozhodol vysadiť skupinu záchranárov, ktorí mali turistku nájsť a ošetriť. Na konci Mlynickej doliny však vrtuľník narazil spodnou časťou do skál, nasledoval pád a výbuch. Priamo na mieste prišli o život prvý pilot Vladimír Bačák, palubný mechanik Václav Dvořák a záchranári Bernard Jamnický, Štefan Estočko, Martin Hudák a Pavol Húska. V popradskej nemocnici o niekoľko dní neskôr, 2. júla 1979, zomrel na následky zranení aj záchranár Milan Kriššák. S ťažkými zraneniami prežili druhý pilot Svätopluk Nič a záchranca HS Ladislav Janiga. Nehoda na dlhú dobu prerušila leteckú záchrannú činnosť vo vysokohorskom prostredí.
Nehoda z júna 1979 nebola v histórii leteckej záchrannej služby v oblasti Vysokých Tatier prvou tragédiou. Desať rokov predtým, ráno 7. mája 1969, pracovníci Horskej služby (HS) mali ukázať novej letke pristávacie plochy v Malej a Veľkej Studenej doline. Do vrtuľníka nastúpil Bernard Jamnický a Eugen Šándory. Let šesťtonového kolosu, ktorý nebol vhodný na záchranu v horách, bol pokojný. Vrtuľník obletel záver Veľkej Studenej doliny. Jamnický ukazoval posádke miesta, kde by mohla pristáť v prípade núdze, a kde by mohli obaja záchranári vyskočiť z vrtuľníka, aby potom zišli pešo na Zbojnícku chatu. Pri spúšťaní sa vrtuľník náhle stratil výšku a ocitol sa pod úrovňou kopca. Pilot v snahe vyhnúť sa nárazu, strhol riadenie. Vtedy vrtuľník zachytil smerovou vrtuľou o terén. Tá sa zlomila a stroj sa zrútil. Dvere na vrtuľníku boli otvorené. Eugen Šándory z nich vyskočil. Na balvanoch sa však odtrhlo koleso, zlomila sa zadná časť trupu a valila sa priamo na unikajúceho záchranára. Nehodu neprežil. Privalil ho roztrhaný trup vrtuľníka. Traja členovia posádky a Bernard Jamnický vyviazli z nehody so zraneniami. Táto prvá nehoda vrtuľníka vo Vysokých Tatrách sa stala približne 400 metrov od Zbojníckej chaty.
Tretia nehoda je zaznamenaná 5. mája 1997, keď v Doline Zeleného plesa vo Vysokých Tatrách po vysadení motora vrtuľníka SA 316B Alouette III popradskej spoločnosti ATE pilot núdzovo pristál v teréne. Vrtuľník bol na obchodnom lete, z Brnčalovej chaty zabezpečoval odvoz troch pasažierov, ktorými boli filmári - dvaja muži a žena. Išlo o výber exteriérov pre pripravovaný šesťdielny televízny film o práci Tatranskej horskej služby. Haváriu prežili všetci účastníci letu s ťažšími či ľahšími zraneniami.
Horská služba sa otázkami leteckej záchrany zaoberá už od 60 rokov minulého storočia. Prvé vrtuľníky sa v Tatrách objavili v roku 1956. Pravidelná letecká záchrana na Slovensku odštartovala v Banskej Bystrici a Poprade, kde sa skúšobná prevádzka rozbehla v decembri 1987. Impulzom prípravy koncepcie leteckej záchrannej služby v bývalom Československu bola účasť delegácie na II. medzinárodnom kongrese leteckých záchranných služieb AIRMED 85 vo švajčiarskom Zürichu a prvé stredisko začalo pôsobiť v Prahe v apríli 1987.
V roku 1991 bola do registra zapísaná popradská letecká spoločnosť Air Transport Europe, spol. s r.o. Pri jej zrode stáli bývalí profesionálni pracovníci Horskej služby TANAP. Ujala sa úlohy rozvinúť základné služby leteckej záchrany a dnes pôsobí na celom Slovensku. Od svojho vzniku sa usiluje systematicky o modernizáciu leteckej záchrany, zvlášť po vstupe Slovenska do Európskej únie, keďže vrtuľníky musia spĺňať najnáročnejšie európske technické normy. V roku 2006 boli vybavené najmodernejšími zdravotníckymi prístrojmi a prístrojmi na vyslobodenie z terénov, kde vrtuľník nemôže pristáť. Piloti majú okrem iného aj špeciálne okuliare na nočné videnie, ktoré ich v tme včas upozornia na prekážku. Zdroje: 20, www.airrescue.sk, www.lzs.sk/historia, www.vrtulniky.sk, ate 113, Pavol Svetoň, hovorca LZZS Air Transport Europe (ATE)
