TEHERÁN, TEL AVIV. Iránske demonštrácie proti zmanipulovaným prezidentským voľbám zdá sa, ustávajú. Hoci opozícia sľubuje masové protesty, ktoré sa majú začať zajtra, Iránci cez moderné komunikačné kanály odkazujú, že v ich krajine začali vládnuť strach a beznádej.
Beznádej preto, že vládnuca špička cez Radu strážcov včera definitívne zamietla možnosť opakovať voľby, a strach pre to, že brutalita na uliciach je údajne neznesiteľná.
Dobrovoľníci v akcii Aj pre to, že režim na demonštrantov nasadil provládne milície Basídž. Tvoria ich muži, väčšinou v civile, čo nemajú problém dotĺcť ženy na ulici len preto, že nie sú dostatočne zahalené.
Iránski demonštranti tvrdia, že milicionári, ktorých riadia Revolučné gardy, sú najagresívnejší a preto, že sú v civile, aj najzákernejší.
Na svoje obete často útočia z motocyklov. Bijú palicami, obuškami, ale v zásobe majú aj sekery, mačety a strelné zbrane. Iránci sú presvedčení, že aj Nedu, mladú ženu, ktorú zabili počas demonštrácií a ktorá sa stala symbolom revolty, zabil niekto od Basídže.
Ajatolláhove deti Obyvatelia Teheránu pre agentúru AP povedali, že členovia polovojenskej armády teraz robia všetko preto, aby zabránili ľuďom zhromažďovať sa.
Pochybné voľby v Iráne
Z porovnania elektorátu prezidenta Ahmadínedžáda vo voľbách v roku 2005 s tými júnovými vyplýva, že znovuzvolený prezident musel získať hlasy od všetkých konzervatívnych aj centristických voličov, prvovoličov a takmer polovicu proreformných voličov.
V mnohých mestách bola účasť vyššia ako sto percent.
Zdroj: britský thinktank Chatham House
Postávajú na uliciach, v metre a rozháňajú každú väčšiu skupinku ľudí. „Je to nesmierne ponižujúce. Už sa bojíme chodiť spolu, keď je nás viac ako päť," povedala agentúre mladá žena z Teheránu.
Milície Basídž založil ešte ajatolláh Chomejní. A režim ich vždy využíval na najšpinavšiu robotu. Členov organizácie (aj násilím) posielal počas vojny s Irakom „čistiť" mínové polia.
Na krk im zavesil plastové kľúče, aby si mohli otvoriť bránu do raja, kam pôjdu, ak stúpia na mínu.
Neskôr ich nasadzovali na rozháňanie demonštrácií či na stráženie morálky v uliciach.
Basídž má svoje pobočky v iránskych mešitách a členov získava na silnom ideologickom podklade. „Členovia milícií napravia to, že nemajú vojenský výcvik, svojím fanatizmom," povedal CNN analytik Micheal Eisenstadt.
Výhody od režimu Do milícií, ktoré môžu mať podľa rôznych zdrojov od pár stotisíc do pár miliónov členov, berú často mužov zo sociálnej a intelektuálnej periférie.
Okrem platu im ponúkajú aj štúdium na univerzite či pomoc s otvorením živnosti.
Demokrat Obama je opatrnejší ako Európa
Americký prezident sa vyhýba konfrontácii s iránskym režimom. WASHINGTON, TEL AVIV. Nie je americký prezident Barack Obama až príliš opatrný, keď hovorí o Iráne? Prestáva byť Amerika lídrom slobodného sveta? A prečo nie je taký priamy ako francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, ktorý neváha povedať, že voľby boli podvodom?
Pýtajú sa americkí komentátori, diplomati z Bushovej éry a republikáni. Biely dom odpovedá, že Amerika sa nechce dať vtiahnuť do vnútroiránskych sporov a stojí za Iráncami, ktorým odopierajú slobodu prejavu aj právo zhromažďovať sa.
Prezidentov hovorca tiež vyhlásil, že Obama bol „dojatý", keď videl zábery ako v Teheráne mlátia demonštrantov a hlavne ženy. Republikánom blízke médiá však nezabudli pripomenúť, že po „dojatí" Obamovi nerobilo problém vybehnúť si na golf.
Páky ma Európa Analytici hovoria, že prezident robí, čo môže. Abbas Milani zo Standfordskej univerzity, ktorý je odborníkom na Irán, pre americké rádio povedal, že oveľa lepšie páky na Teherán má Európa.
„Sú to Európania, kto robí biznis s Iránom. Nemecko, Británia, Francúzsko, Taliansko. Tí všetci zarábajú miliardy dolárov na obchode s Iránom," vyhlasuje Milani.
Agentúra AP však tvrdí, že napriek sankciám Američania s Teheránom tiež obchodujú. A tento rok viac ako predtým. Napriek tomu je to v porovnaní s Európanmi málo.
Obamova dilema Aj Obamovi naklonení experti hovoria, že prezident bude musieť nakoniec pritvrdiť a priblížiť svoje stanovisko k európskemu. Irán totiž stupňuje svoju rétoriku voči západnému svetu aj represiu voči svojim občanom.
To komplikuje Obamove pokusy začať s Iránom dialóg. „Sadnúť si za stôl s niekým, kto zabíja svojich ľudí, to môže byť pre Obamovu administratívu imidžová nočná mora," hovorí Milani.
Navyše hoci Obama hovorí, že nechce byť zatiahnutý do iránskych politických hier, je v nich až po uši. Teherán ho tak či tak viní, že sa zasahuje do jeho vnútorných záležitostí.
Jana Shemesh
Slovenskú diplomaciu Irán nezaujíma
Praha odporúča členským krajinám únie zvážiť pre krízu v Iráne predvolanie veľvyslancov. Slovensko čaká na spoločný postoj dvadsaťsedmičky.
BRATISLAVA. Kým európska diplomacia hľadá východiská z iránskej krízy, slovenské ministerstvo zahraničia sa Iránom nezaoberá. Ku kríze sa nevyjadrilo, pretože podľa neho stačí spoločná deklarácia z minulotýždňového summitu Európskej únie.
„Ak by sme mali iný názor, asi by sme ho zverejnili," povedal hovorca rezortu diplomacie Ján Škoda. Lídri európskej dvadsaťsedmičky sa zhodli, že výsledok volieb by mali iránske autority preveriť. Únia tiež odsúdila použitie násilia proti demonštrantom.
České predsedníctvo únie vyzvalo členské štáty, aby zvážili predvolanie iránskych veľvyslancov a tlmočili im európsky postoj. Slovenská diplomacia to urobí, až keď sa na tom dohodnú všetky štáty únie.
„Ak Slovensko svoj názor nevyjadrí, môžeme byť videní ako nezainteresovaná a ľahostajná krajina," myslí si exminister zahraničných vecí Eduard Kukan. Svoj názor by malo podľa neho prejaviť aj tým, že si iránskeho veľvyslanca predvolá.
Martina Kováčová
