TEHERÁN, TEL AVIV. Stupňujúca sa brutalita režimu v Teheráne, pokračujúce, aj keď menej početné protesty občanov, čoraz zrejmejšie útoky na Ajatolláha Chameneího a evidentný rozkol vo vládnucej elite, priviedli povolebné udalosti v Iráne do novej fázy.
Analytici a komentátori, ktorí sú odkázaní len na neoverené informácie, ešte stále váhajú udalosti v krajine označiť za revolúciu. Tiež sa sporia, ako sa to celé skončí.
Neistý Biely dom
Nejednotné názory panujú aj Bielom dome. Časť vládnych expertov si myslí, že protesty v Teheráne rozprášia. Iní veria, že Irán môže prežiť podobný príbeh ako východná Európa pred dvadsiatimi rokmi. Americká politika k Iránu je tak nejasná. Ak však majú iránske protesty k niečomu pozitívnemu viesť, musia dostať podporu zo zahraničia. Obamovi to napísali v týždenníku Time bývalí diplomati slúžiaci za Bushovej éry.
Ajatolláh Chameneí si už vybral. Postavil sa tak jasne za Ahmadínedžáda, že to mnohých prekvapilo. Postaral sa tiež o to, že z prepočítavania hlasov vo voľbách bude len fraška. A on je tiež za rozhodnutím poslať na demonštrantov milicionárov, ktorí používajú obušky, slzotvorný plyn a strieľajú ostrými.
Obete radikalizujú
Chameneí sa preto nemôže čudovať, že ľudia v uliciach už nechcú len nové voľby, ale aj jeho smrť. Proti všemocnému Ajatolláhovi sa začínajú ozývať aj progresívnejší klerici a bývalý prezident Rafsandžání, ktorý predsedá orgánu, čo má právomoc odvolať Chameneího, začína vystrkovať rožky.
Či príde nová revolúcia, nevedno. Ľudia v Iráne pripomínajú, že pád šacha pred tridsiatimi rokmi sa začal verejnými pohrebmi obetí jeho represívnej polície.
Susedia Iránu mlčia. Boja sa rovnakého scenára
TEHERÁN, TEL AVIV. Blízkovýchodné arabské krajiny sa naoko tvária, že udalosti v Iráne nie sú ich agendou. Pozorne ich však sledujú. Dôvody sú dva. Irán je mocný regionálny hráč a to, čo sa tam deje, môže inšpirovať aj mladých vo viacerých krajinách v regióne. Aj tí sú nespokojní s neexistujúcou demokraciou, obmedzeniami, postavením žien a náboženskými pravidlami.
„Úplne čestne vyhlasujem, že som očarený tým, čo Iránci dokázali,“ napísal podľa CNN na svojom blogu egyptský občiansky aktivista Walid Abbas. Egypťania sa pred štyrmi rokmi pokúšali demonštrovať proti sfalšovaným prezidentským voľbám, ale polícia ich rýchlo zahnala.
„Závidím Iráncom, kam to až dotiahli,“ citovala AP z blogu ďalšieho egyptského opozičníka.
Analytici pripomínajú, že Irán má na rozdiel od Egypta, Sýrie či krajín okolo Perzského zálivu relatívne „slobodné“ voľby, alebo sa to aspoň snaží predstierať.
Vlády arabských krajín však k udalostiam v Iráne zaujímajú chladný postoj. Komentáre v oficiálnych médiách sú opatrné, hoci faktom je, že aj Arabi by boli radšej, keby v Teheráne sedel niekto umiernenejší. Proti prezidentovi Ahmadínedžádovi však nepôjdu, lebo sa ho boja. Obávajú sa jeho podpory teroristom, pokusov o rozširovanie šiitskeho islamu aj jeho atómovej bomby. Tá je nebezpečná nielen pre Izrael, ale aj pre celý región.
Väčšina arabských krajín je presvedčená, že kým Irán rieši svoje vnútorné záležitosti, nemá čas na jadrový program. Preto radšej neintervenujú.
Navyše, ak by podporili protikandidáta Musávího, museli by doma čeliť otázkam, prečo neuvoľnia svoje vlastné režimy.
Jana Shemesh
