NUUK. Najväčší ostrov sveta Grónsko začína od nedele novú etapu svojej politickej existencie. V novembrovom referende obyvatelia rozhodli o jeho silnejšej samospráve a nový zákon o faktickej autonómii v rámci Dánskeho kráľovstva vstupuje do platnosti práve v nedeľu.
Najbližšie mesiace ukážu, či sa krajina geograficky patriaca skôr do Severnej Ameriky ako do Európy, celkom odtrhne od Kodane. Miestna vláda nateraz preberá kontrolu nad políciou, súdmi a prírodnými zdrojmi, v prípade obrany a zahraničnej politiky však ešte bude mať posledné slovo Dánsko. Najväčšia zmena však nastala v oblasti kultúry - Grónčina (Kalaallisut) sa stáva oficiálnym jazykom v krajine, informovala britská televízna stanica BBC.
Kodaň vládne v Grónsku už tri storočia - väčšiu autonómiu ostrovu udelila až v roku 1979. Nový samosprávny systém však ide ešte ďalej a krajinu s 57 tisíc obyvateľmi približuje k úplnej nezávislosti. Grónsko vo svojich útrobách ukrýva nepredstaviteľné množstvo prírodného bohatstva ako ropu, zemný plyn, zlato a diamanty. Väčšina z týchto vzácnych surovín sa však nachádza pod povrchom ľadu, ktorý pokrýva väčšinu krajiny. Americkí odborníci ale predpovedajú, že v dôsledku globálneho otepľovania príde k roztopeniu mrazivej prikrývky a predpokladané obrovské zisky z predaja ropy a diamantov podľa analytikov zasadia dánskej správe na ostrove posledný klinec do rakvy.
Novovymenovaný premiér Kuupik Kleist sa chce ale nateraz sústrediť predovšetkým na riešenie obrovských sociálnych problémov v krajine. Grónsko bojuje najmä s alkoholizmom, domácim násilím a vysokým počtom samovrážd. V poslednom ukazovateli figuruje tento chladný ostrov v globálnom meradle na popredných priečkach, hoci situácia sa v posledných rokoch trochu zlepšila. Ešte v 80. rokoch však páchal samovraždu každý 1000. obyvateľ Grónska.
