TEHERÁN, TEL AVIV. Patria k najvytrvalejším odporcom iránskeho režimu. Mladí ľudia a vysokoškolskí študenti sa zmeny dožadujú najhlasnejšie.
Aj v stredu bolo v dave asi 100-tisíc ľudí, ktorí piaty deň protestovali proti výsledkom prezidentských volieb. Majú na sebe pásky zelenej farby, mlčky ukazujú prstami gesto víťazstva a myslia pritom na svojho kandidáta Míra Hosejna Musávího.
Nielen Teherán
Nie sú to len študenti z univerzity v Teheráne, kde sa protestuje niekoľko dní. Nepokoje sa rozšírili aj do ďalších miest.
Izraelská novinárka iránskeho pôvodu Tirza C. má praneter v meste Širáza na juhozápade Iránu. Študuje tam medicínu. Je ochotná o nej hovoriť len pod podmienkou anonymity. Má o ňu veľký strach. „Je tam teraz veľmi dusno, moja praneter je navyše židovka a mladá žena, ktorá žije sama bez rodičov. Musí si dávať pozor, aby neprovokovala. Stále jej hovorím: hlavne nenápadne.“
Je medzi nami veľa detí chudobných rodičov, ktoré by inak nemohli študovať. A tí všetci podporujú Ahmadínedžáda.
iránska študentka
Študentka, ktorej meno sme sľúbili nespomenúť, je sirota. Rodičia sa zabili pri autonehode. Priznáva, že bez štipendia a sirotského dôchodku, ktoré dostáva od Ahmadínedžádovej vlády, by musela štúdium zanechať. Napriek tomu volila Musávího.
Ako napísala pratete do mailu, chce slobodnejšie dýchať, cestovať a nezakrývať sa do čadoru. „Keby ste len mohli zverejniť jej fotku. Taká je krásna,“ rozplýva sa Tirza. Nepreháňa. Dvadsaťdvaročná študentka je naozaj očarujúca.
Tirza už niekoľko nocí nespí. Je stále pri počítači a čaká na elektronickú poštu, ktorá prichádza s veľkým meškaním, číta iránske noviny, počúva rádio. „Myslím, že mi tá dievčinka nehovorí úplne všetko. Asi ma nechce vystrašiť,“ priznáva.
Nočné razie
Praneter jej napísala, že aj na jej univerzite boli protestné mítingy, že tam pobili študentov aj študentky, že v noci je na internáte počuť, ako na dvere lídrov protestov klopú členovia milícií a berú im počítače aj letáky.
Na prednáškach chcú študenti hovoriť o politike, ale profesori sa boja. Rektor zakázal študentom účasť na mítingoch, vraj pre ich bezpečnosť.
Medička pratete napísala, že nie všetci študenti sú za Musávího, ako to niekedy vychádza z článkov v západných médiách. „Je medzi nami veľa detí chudobných rodičov, ktoré by inak nemohli študovať. A tí všetci podporujú Ahmadínedžáda. Im nič nehovorí Musávího snobizmus ani veľké ideály. Chcú vyštudovať, zarábať a zabezpečiť rodičov.“
Tirzina praneter dúfa, že zo súčasných protestov, ktoré už podľa nej zasahujú takmer celú krajinu, predsa len niečo dobré vzíde. Možno len to, že ľudia si uvedomia, že nie sú iba poslušné stádo. „Aj tak by to stálo za to,“ povedala v utorok v noci v telefonáte s Tirzou.
Krátko potom sa spojenie prerušilo.
Opozícia i študenti sa dohovárajú internetom a hlavne osobne. Na veľkej demonštrácii v stredu v centre Teheránu na námestí Hafte Tír sa dohovorili deň predtým.
Prišli desaťtisíce ľudí, hoci úrady pochod nepovolili. A v stredu sa dohodli, že sa stretnú vo štvrtok, aby si uctili prvé obete masových protestov. Zídu sa v mešitách alebo budú pokojne demonštrovať, aby vyjadrili solidaritu s rodinami obetí.
Bude medzi nimi zrejme aj mladá študentka medicíny v Širáze, šiestom najľudnatejšom meste krajiny.
Na revolúciu je priskoro. Režim sa drží
Protesty ohrozia režim, ak vtiahnu niektorých klerikov a vidiek. Musia osloviť viac obyčajných ľudí.
TEHERÁN, TEL AVIV. Povolebné protesty v Iráne prekvapili mnohých svojou silou, masovosťou aj trvácnosťou. Nezdá sa však, že povedú k zmene režimu. Opatrne by sa malo narábať aj s termínom revolúcia.
Nielen Teherán
Zhodujú sa na tom analytici, aj keď stále celkom nevylučujú možnosť, že v Iráne sa stane zázrak.
„Nikto si nie je veľmi istý, čo sa bude diať. Demonštranti už donútili režim, aby čiastočne ustúpil,“ povedala agentúre AP americká analytička Suzanne Maloneyová.
Narážala na to, že Teherán ide prepočítavať hlasy v sporných okrskoch, aj na to, že medzi klerikmi nepanuje zhoda. Niektorí z nich súkromne naznačujú, že s tým násilným víťazstvom Ahmadínedžáda sa to asi trochu prehnalo. Na to, aby sa v Iráne udialo niečo trvácne a hlboké, však treba oveľa viac.
Faktor násilia
Protesty by nemali byť lokalizované len v Teheráne a univerzitných centrách. Musia trvať ešte dlhý čas, musia pritiahnuť aj ľudí mimo intelektuálnej elity a musia ich podporiť aj niektorí z významnejších klerikov.
Dôležité bude aj to, či režim na čele s Mahmúdom Ahmadínedžádom (na snímke SITA/AP) bude postupovať proti demonštrantom násilnejšie. Napríklad, ak by si protesty vyžiadali veľa obetí, posilnilo by to hnutie odporu, keďže v Iráne je silná kultúra mučeníctva. Na druhej strane by to mohlo ľudí demotivovať od účasti na mítingoch.
Bez internetu niet revolúcie
Na to, aby sa z protestov stala revolúcia, musí fungovať aj komunikácia medzi centrom a perifériou.
To je komplikované. Režim ukázal, že nemá problém vyradiť mobilnú sieť, internet, že vie umlčať disidentov a do stánkov poslať noviny plné bielych miest po zásahu cenzúry.
Jana Shemesh
Najostrejší v únii je Sarkozy
Francúzsky líder obvinil iránsky režim z falšovania výsledkov volieb.
PARÍŽ, BRATISLAVA. Najviac z európskych lídrov kritizoval iránsky režim francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Ešte v utorok nazval výsledok prezidentských volieb „podvodom“.
Sarkozy vyhlásil, že nepokoje sú priamym dôsledkom neúspechu iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda v jeho prvom volebnom období. „Ak naozaj pokročil od posledných volieb a ak naozaj zastupuje dve tretiny voličov, prečo toto násilie vypuklo?“ opýtal sa francúzsky líder podľa agentúry AFP.
Údajné falšovanie volieb a násilie na demonštrantoch odsúdili aj Berlín, Londýn a Amsterdam.
Európska únia ako celok bola o čosi miernejšia. Ministri zahraničných vecí vrátane slovenského sa zhodli na „vážnom znepokojení nad použitím sily proti pokojným demonštrantom“. Vyzvali na rešpektovanie slobody slova a prešetrenie sťažností viacerých kandidátov ohľadom výsledkov.
Pavol Szalai
Obama ostáva bokom
Americký prezident je znepokojený protestmi v Iráne, nechce sa však pridať na žiadnu stranu.
WASHINGTON, TEL AVIV. Americký prezident Barack Obama (na snímke SITA/AP) prekvapil vyhlásením, že medzi Mahmúdom Ahmadínedžádom a Mírom Hosejnom Musávím nie je veľký rozdiel. Robí tak z dvoch dôvodov: nechce, aby sa Amerika príliš prikláňala na stranu Musávího, čo by protestnému hnutiu mohlo len uškodiť a snaží sa byť realista a nevzbudzovať falošné nádeje.
To, že Musáví nie je nijaký veľký reformátor ani fanúšik demokracie, je známa vec. Jeho výhodou oproti Ahmadínedžádovi je to, že je uhladenejší, menej fanatický a asi niečo tuší aj o ekonomike. Inak je však toto dieťa islamskej revolúcie, ako mu hovoria, veľkou neznámou. A ako správne povedal Obama, rovnako ako Ahmadínedžád má nepriateľský postoj k Amerike a ako premiér v 80. rokoch sa zaslúžil o spustenie jadrového programu.
Ako tvrdí televízia CNN Musáví podporoval držanie amerických rukojemníkov na ambasáde v Teheráne počas islamskej revolúcie aj fatvu proti Salmanovi Rushdiemu. Na to všetko sa už zabudlo, lebo Musáví sa posledné roky venoval len výtvarnému umeniu.
Aj jeho kritici však oceňujú odvahu, s akou vedie protesty v krajine.
Jana Shemesh
V Kolíne sa zišli stovky Iráncov, poslanci podporili protesty
Stovky iránskych emigrantov sa dnes zúčastnili na dvoch rôznych protestoch v nemeckom meste Kolín nad Rýnom, ktoré boli namierené proti vláde prezidenta Mahmúda Ahmadínežáda.
Na transparentoch demonštrantov boli nápisy "Smrť diktátorovi", "Ahmadínežád nie je náš prezident" a "Čo sa stalo s mojím hlasom?".
Polícia informovala, že oba protesty boli pokojné. Jedna skupina uviedla, že protestuje "proti porušovaniu ľudských práv v Iráne". Ľudia na druhom zhromaždení vyhlásili, že takto vyjadrujú "súdržnosť s protestmi v Iráne".
Nemeckí zákonodarcovia dnes v parlamente vyjadrili podporu protestom v Iráne proti výsledkom minulotýždňových prezidentských volieb, ktorých víťazom sa oficiálne stal súčasný prezident Mahmúd Ahmadínežád.
Počas debaty v parlamente sociálny demokrat a prívrženec nemeckej vlády Johannes Jung žiadal, aby Teherán prepustil zatknutých demonštrantov, vyšetril smrť ľudí počas pouličných potýčok a povolil novinárom slobodné informovanie o konflikte v krajine.
Philipp Missfelder z kruhov kresťanských demokratov, ktorí sú takisto súčasťou kabinetu, apeloval na nemeckých podnikateľov, aby využili svoj vplyv v Iráne. Zákonodarca uviedol, že firmy by sa mali opýtať samy seba, či rozvinutá obchodná spolupráca nie je "kyslíkom" udržujúcim režim pri moci.
Informovala Deutsche Presse-Agentur.
tasr
