Jedna zo šiestich zmeniek, spolu s notárskym overením podpisu riaditeľa železníc.
Riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Andrej Egyed podpísal 27. novembra 2000 šesť zmeniek, z ktorých každá znie na sumu 100 miliónov dolárov. Doba ich splatnosti je 27. november 2001.
Spolu ide o 600 miliónov dolárov, čo v súčasnosti predstavuje 29 miliárd 388 miliónov korún.
Za sprostredkovateľskú spoločnosť medzi ŽSR a držiteľom či majiteľom zmeniek bola určená súkromná spoločnosť IHAK-R, s. r. o. so sídlom v Bratislave.
Táto bola podľa výpisu z Obchodného registra SR oficiálne zaregistrovaná dva mesiace pred podpísaním zmeniek – 27. septembra 2000.
Text každej zmenky znie: „My, dolepodpísané Železnice SR týmto neodvolateľne a bezpodmienečne sľubujeme, že bez protestu alebo oznámenia zaplatíme za túto vlastnú zmenku na príkaz vydaný spoločnosťou IHAK-R, s. r. o., alebo držiteľovi alebo majiteľovi tejto vlastnej zmenky v deň splatnosti sumu 100 miliónov USD v platnej mene Spojených štátov amerických po predložení tejto vlastnej zmenky v našom sídle, alebo v našej banke – v Poštovej banke, a. s., Gorkého 3, Bratislava.“
K zmenkám je takisto priložené miestoprísažné prehlásenie, kde Andrej Egyed potvrdzuje, že „zmenky (dlžné úpisy)“ podpísal „ako dôsledok môjho slobodného a dobrovoľného konania v mene Slovenských železníc“.
Za ním nasleduje notárske overenie Egyedovho vlastnoručného podpisu.
Riaditeľ železníc zmenky
identifikoval, podpis priznal
Analytici, ktorých denník SME požiadal o výklad, tvrdia – keby si niekto nechal zmenky okamžite vyplatiť, mohol položiť štátne ŽSR na kolená.
„Odkiaľ to máte?!“ znela reakcia riaditeľa Andreja Egyeda hneď potom, ako sme mu predložili naše dokumenty.
„Áno, poznám tie papiere. Ja sa čudujem, že toto sa dostalo von,“ zareagoval okamžite.
Potvrdil, že zmenky podpísal, aj naše informácie, že sú už dnes skartované.
Takisto potvrdil, že okrem Železníc SR mala zmenky istý čas k dispozícii aj sprostredkovateľská firma v tejto veci – IHAK-R, aj Poštová banka: „V banke bola táto zmenka skartovaná.“
Aké dôvody viedli riaditeľa štátneho podniku k ich podpisu?
„Chystá sa transformácia železníc, táto sa neuskutoční, kým nedôjde k oddlženiu železníc. Manažment ŽSR hľadá riešenie, ako tomu pomôcť. Niekedy je potrebné urobiť dobrú vôľu, tak, ako sa to stalo v tomto prípade,“ tvrdí Egyed.
Podľa jeho slov mali byť zmenky zárukou pre nekonkretizovanú protistranu – za úver, ktorý do ŽSR vloží.
Malo ísť o „nenávratnú pôžičku. Figurovala v tom americká firma. Viem, že to znie čudne, ale verím, že ešte raz príde k takémuto rokovaniu. Ja verím, že za konkrétnych podmienok by niekto na prísne účelové projekty peniaze dal.“
Po posúdení Egyedových vyjadrení finančnými analytikmi môže ísť o pravdivé, ale aj o zavádzajúce tvrdenia.
Táto úverová transakcia má totiž viacero sporných bodov.
Tunel, či „iba“
neprofesionalita?
Základnou otázkou je – o akú transakciu malo presne ísť? To Egyed zodpovedne vysvetliť nedokáže.
Minimálne nebýva zvykom, aby bol poskytnutý taký vysoký úver – takmer 30 miliárd korún – pri takej krátkej dobe splatnosti.
A ďalej:
Po prvé – Egyed tvrdí: „Zmenky neboli až do skartácie v banke obchodovateľné.“
Finanční analytici hovoria: „Zmenky boli obchodovateľné. Dokonca za akýchkoľvek podmienok.“
Po druhé – Egyed tvrdí: „Bolo to zabezpečené s bankou tak, že s tým nik nemohol manipulovať a dostať to von. Nie sme ľudia, ktorí urobia niečo také ako Ducký.“
Finanční analytici hovoria: „Keďže boli zmenky obchodovateľné za akýchkoľvek podmienok, mohol ich mať ktokoľvek v rukách, podobne ako Duckého zmenky.“
Po tretie – Egyed tvrdí: „Zmenky mali napomôcť transformácii železníc.“
Finanční analytici hovoria: „Zmenky mohli v tomto kontexte, ktorý pán Egyed podpísal, položiť štátne železnice na kolená.“
Je pravda, že v čase možného disponovania so zmenkami – ktoré vlastnila aj súkromná spoločnosť, aj banka – žiaden úver do ŽRS z Ameriky neprišiel.
Po štvrté – zmenky sú atypické aj v tom, že zrejme nejde o interný dokumentačný materiál Železníc SR.
Obchodní partneri ŽSR pre SME potvrdili: „Ich zmenky vyzerajú inak a tieto boli zrejme vyrobené protistranou. Čo však neznamená, že boli v čase, kým nedošlo ku skartácii, neplatné.“
A nakoniec – firmu IHAK-R, ktorá mala celú transakciu sprostredkovať, na finančnom trhu nikto nepozná.
Nie je to priveľa zvláštností na jednu mamutiu finančnú transakciu?
Vedela o tomto kroku – štátom plateného vysokopostaveného manažéra – vláda SR?
DAŠA MATEJČÍKOVÁ
ROMAN KRPELAN
