TEHERÁN, BRATISLAVA. Od pádu monarchie Irán nepoznal rozvášnené davy v uliciach. Tridsať rokov iránska teokracia na čele so šiitskym duchovenstvom neokúsila, aké to je, keď sa proti nej postaví ľud. Rok 2009 to zmenil.
Po Ukrajine, Libanone a Gruzínsku prežíva svoju „zelenú revolúciu" aj Irán. „Nič podobné tu od roku 1979 nebolo," povedala denníku Washington Times expertka na Irán Judith Yapheová. „Je to bod zlomu," dodala.
Vo voľbách sa proti Ahmadínedžádovi podľa výsledkov postavilo 13 miliónov ľudí. Cítia sa podvedení, výsledky považujú za zmanipulované. „Prvýkrát za 30 rokov sú pobúrení ľudia ochotní riskovať životy v uliciach," povedala pre Washington Times analytička Suzanne Maloneyová.
Zásah polície proti demonštrantom si vyžiadal aj obete na životoch. Brutálny zásah moci môže ľudí ešte viac nahnevať. Aj keď je nepravdepodobné, že by sa v Teheráne udialo to, čo v roku 1989 na pekinskom Námestí nebeského pokoja, ukončiť revoltu inak ako silou bude ťažké.
„Toto je kritický bod, ktorý ukáže, či sa Irán môže pohnúť trošku bližšie k demokracii," povedal pre Reuters blízkovýchodný analytik Udo Steinbach. Nesúlad v mocenskom systéme nebol nikdy predtým taký evidentný. Doteraz sa všetko riešilo za zatvorenými dverami.
Mahmúd Ahmadínedžád si už nemôže byť istý úplnou podporou ajatolláha ani sa odvolávať na vôľu ľudu. Jeho pozícia sa výrazne oslabila. Aj keby súčasnú krízu v kresle prezidenta prežil, akýkoľvek ďalší prešľap môže vyhnať ľudí opäť do ulíc.
