TEHERÁN, TEL AVIV. Tretím dňom pokračovali v utorok demonštrácie v uliciach Teheránu a ďalších iránskych mestách. Tie sú čoraz početnejšie a násilnejšie a už si vyžiadali aj obete.
Irán ich oficiálne priznáva sedem, objavilo sa však už aj číslo 20. Na Teheránskej univerzite údajne polícia zabila päť študentov. Pochovala ich bez vedomia rodičov.
Podľa svedkov vtrhlo asi 300 ozbrojencov do budovy univerzity. „Zradcovia islamskej republiky!" kričali na nich podľa svedectiev študentov na stránke Autnews. Žiadali evakuáciu budovy. Šéf parlamentu Alí Laridžání už zriadil komisiu na vyšetrenie tohto zásahu.
Novinárom bránia v práci
Úrady nariadili zahraničným novinárom, aj iránskym spolupracovníkom svetových médií, aby neopúšťali svoje pracovne. Znemožnili im tak pokrývať masové demonštrácie v Teheráne a v iných mestách.
Novinárom, ktorým nechcú predĺžiť víza, režim odporúča, aby udalosti pokrývali tak, že budú telefonovať a sledovať štátnu televíziu. Tá ukazuje protivládne protesty len limitovane, demonštráciám na podporu prezidenta Ahmadínedžáda venovala viac vysielacieho času.
Práve zábery, ako milície blízke vláde zasahujú proti demonštrantom, znepokojujú svet. „Proti pokojným protestom nesmie byť použité násilie," citovala britského premiéra Gordona Browna agentúra UPI.
Vraj vyhral Musáví
Iránsky prezident Ahmadínedžád zatiaľ svetu z Moskvy odkazuje, že jeho víťazstvo je porážkou svetového kapitalizmu. Doma ho však čaká prešetrovanie volebných podvodov, o ktorých hovorí jeho hlavný protikandidát a tvár súčasných protestov Mír Hosejn Musáví.
Rada strážcov oznámila, že bude prepočítavať hlasy v sporných volebných miestnostiach. Hoci je v jej kompetencii voľby aj anulovať, agentúre Reuters zdroje z jej prostredia naznačili, že je to nepravdepodobné.
Musáví a jeho tábor však chcú voľby opakovať. Údajne sa totiž stratilo 14 miliónov volebných lístkov. Francúzsky denník Libération s odvolaním sa na informácie, ktoré vraj unikli z iránskeho ministerstva vnútra, napísal, že voľby vyhral Musáví a Ahmadínedžád skončil až tretí.
Chameneí riskuje prestíž. Obetuje prezidenta?
Revolta iránskej opozície môže otriasť aj postavením klerikov. Ajatolláh riskuje, keď tlačí Ahmadínedžáda.
TEHERÁN, TEL AVIV. Za sporným víťazstvom Mahmúda Ahmadínedžáda je ajatolláh Alí Chameneí. Aspoň iránska ulica a viacerí analytici sú o tom skalopevne presvedčení.
Tento mocný klerik, ktorý má sklony k realizmu, však môže svojho chránenca aj potopiť. V mene zachovania svojej pozície a charakteru štátu.
Bol to Chameneí, kto sa ponáhľal Ahmadínedžádovi gratulovať k víťazstvu, hoci zdravý rozum (v čase gratulácie bolo fyzicky nemožné spočítať všetky hlasy) aj protikandidáti kričali, že to môže byť predčasný akt.
„Ochota režimu jednoducho ignorovať realitu a vyfabrikovať volebné výsledky bez najmenšej snahy zamaskovať podvod je historicky posun v dejinách islamskej revolúcie," napísal cez víkend expert na Irán z Columbijskej univerzity Gary Sick.
Kríza ohrozuje moc klerikov
Nielen podľa neho zašiel ajatolláh priďaleko. Myslia si to aj desaťtisíce Iráncov, ktorí napriek zákazom a represii stoja už niekoľko dní v uliciach viacerých miest. A to je už dostatočný dôvod na to, aby ajatolláh začal zmätkovať.
V pondelok nečakane nariadil prešetrenie volebných sťažností a neskôr aj prerátanie hlasov v sporných okrskoch. Iránci si jeho krok prečítali správne: ako pokus získať čas. A do ulíc prišli v ešte väčšom počte.
Už sa objavili aj informácie, že politické vrenie v Iráne už nie je len o „zbabraných" voľbách, ale o hlbšej zmene režimu. To by ohrozovalo samotného ajatolláha a moc, ktorou disponuje.
Keď spojenec stojí v ceste
Jeho bývalý priateľ a súčasný rival, vplyvný duchovný Alí Akbar Rafsandžání mu podľa denníka New York Times napísal, že ak bude naďalej ignorovať vôľu ľudí, bude ďalší na rade.
Odmietaním vôle občanov, aké predviedol ajatolláh, by sa podľa Rafsandžáního popreli všetky výdobytky revolúcie.
Ak ajatolláh nezasiahne proti opozícii, môže na to doplatiť. Nie je vylúčené, že sa rozhodne, že ten, kto zaplatí, bude Ahmadínedžád.
Jana Shemesh
Šachov syn verí opozícii
Islamská revolúcia kedysi zvrhla z trónu jeho otca. Rezá Pahlaví dnes drukuje opozícii a kritizuje režim.
TEHERÁN, TEL AVIV. Bývalému iránskemu korunnému princovi Rezovi Pahlavímu pripomínajú udalosti v Iráne mesiace pred zvrhnutím jeho otca. Šacha Rezu Pahlavího zvrhla islamská revolúcia v roku 1979. Ťažko chorý monarcha zomrel o niekoľko mesiacov neskôr v exile. Jeho syn chce teraz pomáhať opozícii v Iráne.
Nemá ambície obnovovať monarchiu, ale myslí si, že Iráncom by svet mal pomôcť, tak ako kedysi Západ podporil revolúcie vo východnej Európe.
„Myslím si, že každý iný signál by bol fackou na tvár národa," povedal agentúre AFP americký občan Pahlaví. Tvrdí, že nastal čas, aby sa z Iránu stala skutočná demokracia a oddelil sa štát od náboženstva.
Vládu jeho otca charakterizovali reformy namierené proti klerikom, ale rovnako aj korupcia a nadštandardne dobré vzťahy s Američanmi.
Bývalý korunný princ podporuje iránsku opozíciu a občianske organizácie už dlhšie. Roky kritizuje režim, ale vystupuje ako iránsky vlastenec.
V Amerike vyškolený vojenský pilot sa počas iracko- iránskej vojny hlásil do služby, ale iránske vedenie ho odmietlo.
(mik)
