TEHERÁN, TEL AVIV. Na volebný lístok sme napísali Musáví. Oni sú negramotní, a tak si to prečítali ako Ahmadínedžád. Tak podľa internetového vydania týždenníka Time o výsledku piatkových prezidentských volieb žartovali mladí Iránci. Inak im do smiechu veľmi nebolo.
Ich nádej - reformný kandidánt Mir Hosejn Musáví vo voľbách prepadol. Aspoň tak to tvrdia oficiálne miesta, ktoré mu prisúdili okolo 34 percent hlasov. Súčasný prezident Mahmúd Ahmadínedžád získal takmer 63 percent.
Analytici aj nedokonalé iránske prieskumy pritom predpovedali veľmi tesný súboj. Hlavne v prípade vysokej účasti. Aj preto Musávího tábor tvrdí, že voľby zmanipulovali.
Polícia zatýkala politikov
Výsledku však neveria ani tisíce mladých Iráncov, ktorí v sobotu aj včera protestovali v uliciach Teheránu. Tam na nich čakala polícia, ktorá sa podľa svedectiev západných novinárov nerozpakovala obuškami biť aj staré ženy.
Nepokoje označili analytici za najväčšie za uplynulých desať rokov. Demonštranti blokovali hlavné ulice, pálili pneumatiky a v plameňoch skončili údajne aj jedna banka a autobus.
Mohli byť voľby zmanipulované?
Známy expert na Blízky východ Juan Cole na svojom blogu zverejnil niekoľko nezrovnalostí, ktoré naznačujú, že Ahmadínedžád vyhral podvodne.
Tvrdí, že je veľmi nepravdepodobné, že Ahmadínedžád zvíťazil v provincii, z ktorej pochádza Musáví a ktorá tradične volí svojich ľudí.
Podľa neho nie je tiež reálne, že by vyhral v Teheráne, kde bola vysoká účasť mladých.
Podozrivé sú aj príliš nízke zisky ďalších dvoch kandidátov.
Hoci sa má čakať tri dni, kým ajatolláh schváli výsledky volieb, teraz sa to udialo prakticky okamžite.
Musávího tím navyše tvrdí, že volebná komisia ho v piatok večer kontaktovala s tým, aby sa pripravil na oslavy víťazstva.
Včera popoludní malo padnúť aj niekoľko výstrelov do vzduchu. „Skončili ste s tancami," kričali údajne na demonštrantov policajti. Narážali na pouličné párty, ktoré organizovali počas kampane Musávího ľudia.
Polícia použila proti protestujúcim slzotvorný plyn. Najmenej sto proreformných politikov skončilo podľa agentúry Reuters za mrežami. Je medzi nimi aj brat exprezidenta Mohammada Chatámího.
O tom, čo je s porazeným Musávím, sa veľa nevie. Je vraj v domácom väzení, podľa iných zdrojov môže vychádzať, ale úradom musí oznámiť, kam ide a s kým sa stretne. Jeho telefonické rozhovory so zahraničnými médiami prerušujú.
Zahraniční reportéri sa sťažujú na obmedzený prístup na protestné zhromaždenia a na agresívnych policajtov. Viacerých už úrady varovali, že im nariadia opustiť Irán.
Voľby uznal aj Chameneí
Ahmadínedžád, ktorého víťazstvo rýchlo odobril aj najvyšší duchovný krajiny ajatolláh Chameneí, čím prakticky zamedzil prešetrovanie nezrovnalostí okolo volieb, v prejave k národu hovoril o „novom začiatku".
„Ľudia hlasovali pre moju politiku," povedal v televíznom prejave Ahmadínedžád a vylúčil manipuláciu volieb. Opozíciu varoval, aby nešla do ulíc.
Hlavne mladá generácia a stredná mestská trieda Ahmadínedžáda kritizovala za jeho ekonomickú politiku, ktorá sa rovná prejedaniu príjmov z ropy. Analytici tvrdili, že to by mu mohlo zlomiť väz. Prezident si však vedel udržať podporu vidieckych oblastí.
Iránu chýba na revolúciu líder
Protesty opozície proti údajnej manipulácii volieb sa môžu rýchlo skončiť. Chýba jej líder a odvaha spochybniť klerikov.
TEHERÁN, TEL AVIV. Ešte pred piatkovými voľbami Revolučné gardy priaznivcom Musávího odkazovali, nech sa ani len nepokúšajú v prípade jeho prehry protestovať v uliciach.
Vraj nedovolia žiadnu nežnú revolúciu. A dobre sa na to pripravili. Keď sa Iránci dozvedeli, že voľby neočakávane hladko vyhral Mahmúd Ahmadínedžád a Musávího fanúšikovia vyšli do ulíc, čakala ich tam presila.
Režim sa poistil zatýkaním disidentov, ktorí by sa prípadne mohli postaviť na čelo protestov, a aj nefunkčnou mobilnou sieťou a blokovaním niektorých webových stránok.
Liberálna elita mlčí
Otázkou však je, či má v Iráne niekto odvahu na to, aby pouličné protesty premenil na skutočnú revolúciu. Viaceré zdroje z prostredia iránskeho disentu agentúre AP potvrdili, že ani nie.
Takzvaná iránska liberálna elita žije v krajine s tichým súhlasom režimu a teší sa z takých výdobytkov ako slušné bývanie, satelit či občas mejkap na tvári.
Títo ľudia vedia, že odpoveď režimu na masívne protesty by bola brutálna a nasledovali by po nej len väčšie reštrikcie. Znamenali by stratu aj tých málo ústupkov, čo je islamská republika ochotná urobiť.
Reformátor len imidžom
Navyše, Irán nemá skutočne revolučného lídra, ktorý by sa postavil súčasnej vládnej špičke. Aj Musáví, ktorý sa stal hrdinom progresívne naladenej mládeže, je len zdanlivým reformátorom a aj jeho prezidentovanie by bolo len kľučkovaním medzi rozhodnutiami iránskych klerikov.
Tiež sa nevie, akú podporu by prípadná revolúcia dostala zvonku. Iránsky režim už dlho vyhlasuje, že vonkajšie sily sa usilujú o jeho pád. Ako by to však bolo v skutočnosti, si nikto netrúfa povedať. Hlavne po tom, ako sa ukázalo, že odhad výsledku iránskych volieb bol totálne nesprávny.
Jana Shemesh
Obamu voľby nepotešili. Rokovania budú ťažké
Posilnený Ahmadínedžád bude pre Biely dom tvrdým orieškom. Analytici radia Amerike vyjednávanie.
WASHINGTON, TEL AVIV. Obamova administratíva neskrýva svoje rozčarovanie z výsledkov iránskych volieb a aj verejne pochybuje, že sú odrazom reality. Nateraz však nechce zmeniť svoju politiku približovania sa k Iránu.
Priebeh volieb aj víťazstvo Ahmadínedžáda v nich ju však skomplikujú. „Voľby dopadli najhorším možným výsledkom," povedala pre agentúru Bloomberg bývala analytička amerického ministerstva zahraničia Suzanne Maloneyová.
Administratíva vo Washingtone dúfala, že voľby sa skončia víťazstvom Musávího. To by uľahčilo dialóg s islamskou republikou, aj keď jeho výsledkom by určite nebolo zastavenie iránskeho jadrového programu. O tejto otázke totiž rozhoduje iránske duchovenstvo.
Obama musí prijať realitu
Musáví v kresle prezidenta by tiež zatvoril ústa kritikom Obamovho prístupu k Iránu. Znovuzvolenie Ahmadínedžáda skôr nahráva tým v Amerike a hlavne v Izraeli, čo Obamovi opakovane tvrdia, že s Iránom sa slušne hovoriť nedá.
Analytici sa viacmenej zhodujú, že ak iránsky režim neprekročí pri potláčaní povolebných protestov únosnú mieru, Obama sa s Ahmadínedžádom ako partnerom na vyjednávania zrejme zmieri.
S posilneným iránskym prezidentom to však podľa časti pozorovateľov bude ešte ťažšie ako predtým. „Nevidím možnosť, že Ahmadínedžád by v druhom funkčnom období zvolil umiernenejší a vyváženejší postoj," vyhlásil pre AFP americký analytik iránskeho pôvodu Karim Sadžapur.
Očakáva preto náročné vyjednávania. Také, aké Amerika už zažila počas studenej vojny, keď chcela zmierniť napätie s vtedajším Sovietskym zväzom.
Irán môže ukázať lepšiu tvár
Sadžapur tiež navrhuje, aby Obama vyjednával, ale nestrácal čas. Ak Teherán nebude ustupovať, treba naňho uvaliť skutočne dramatické sankcie.
Časť znalcov iránskych pomerov si však myslí, že sporné znovuzvolenie Ahmadínedžáda Irán prinúti, aby ukázal svoju lepšiu tvár. Prezident napokon nikdy celkom nevylúčil dialóg s Američanmi.
(mik)
