Peniaze v starom matraci

Je zrejme, že táto dáma je za tipšu - hlupaňu. Ako je možné, že nevedela, že jej mama, ktorá podľa všetkého spávala na dobre preležanom matraci, je dolárovou milionárkou? A prečo vyhodila matrac do kontajnera, keď ho mohla dať charite? Veď si na ňom ešte mohol niekto poležať.

A čo za nezmysel sú tie jej reči o tom, že všetko je relatívne a treba prijímať dobré aj zlé veci? Veď sa už mala minimálne aspoň trochu zblázniť.

A prečo mame nevysvetlila, že existujú aj také inštitúcie ako banky a úroky a že peniaze treba točiť? To je neodpustiteľné zlyhanie.

Tak takéto reči do nášho bytu prúdili z okolitých balkónov, aj telefónneho slúchadla, lebo nám pár ľudí volalo, že či sme aj my počuli. Zarazilo ma, že nikomu nebolo tých dvoch úbohých žien ľúto. Nasporiť taký balík, to si vyžaduje nemalé úsilie. Rovnako náročné je celé roky to tajiť pred papierovo najbližšou príbuznou. K tomu prirátajme strach, že čo keby prišli zlodeji.

A napokon taký pech: matrac skončil medzi 2 a pol tisíca tonami telavivského odpadu, ktorý po prevalení celej kauzy museli nechať strážiť, aby demotivovali hľadačov pokladov. To je fakt kruté.

Izraelčania sa však na to pozerajú inak: za také hlúpe správanie je to primeraný trest. Keby sa dotyčná tak neponáhľala s novým matracom, bolo by všetko inak. Najprv sa mala dobre poobzerať, či mama ešte náhodou nevydrží aj na to starom. Však je kríza. A keby nebola taká impulzívna a rozhadzovačná, určite by si všimla, že matrac je nejaký zvláštny.

Vlastne je dobre, že o tie peniaze prišla. Taká nedôsledná osoba. Čo by už len s tým balíkom robila?