TEHERÁN. Víťazom piatkových prezidentských volieb v Iráne je úradujúca hlava štátu Mahmúd Ahmadínedžád. Štátna Tlačová agentúra islamskej republiky (IRNA) to oznámila iba niekoľko minút po tom, ako sa za jasného víťaza vyhlásil Ahmadínedžádov hlavný protikandidát Mír-Hosejn Músaví.
Protichodné správy sa začali objavovať v čase, keď pred volebnými miestnosťami stále čakali poslední voliči, ktorí sa nedostali na rad do oficiálneho ukončenia hlasovania o 22:00 miestneho času (19:30 SELČ). Podľa vyjadrenia ministerstva vnútra umožnia odovzdať hlas všetkým, ktorí prišli pred uzavretím miestností.
"Získaním väčšiny hlasov sa stal doktor Ahmadínedžád konečným víťazom 10. prezidentských volieb," uvádza IRNA, ktorá sa odvoláva na šéfa volebného strediska Kamrána Dánešdžúa. Ahmadínedžád podľa neho do 23:50 (21:20 SELČ) získal 69 percent spočítaných hlasov, zatiaľ čo bývalého premiéra Músavího podporilo vyše 28 percent voličov.
Músavího blízky spolupracovník Alí Akbar Mohatšamí-Púr však predtým uviedol pre tlačovú agentúru AFP, že vo voľbách zvíťazil expremiér so ziskom 65 percent hlasov. Odvolával sa pritom na "informácie z provincií a Teheránu". Músaví sa vzápätí vyhlásil za jasného víťaza, pričom poukázal na mimoriadne vysokú účasť.
Voľby predĺžili pre vysokú účasť voličov až o šesť hodín
Termín ukončenia hlasovania v prezidentských voľbách úrady kvôli vysokej účasti predĺžili až do polnoci, čo znamená o šesť hodín. Informovala o tom agentúra Associated Press.
Pred volebnými miestnosťami sa vytvárali dlhé rady voličov, ministerstvo vnútra preto viackrát rozhodlo o posunutí konca hlasovania.
Volebné miestnosti sa mali pôvodne zatvoriť o 18.00 h miestneho času (15.30 h SELČ). Najnovší a posledný termín hovoril o 24.00 h (21.30 h SELČ).
Hlavným súperom konzervatívneho lídra Ahmadínežáda je umiernený politik a bývalý premiér Mír Hosejn Músáví. O hlasy voličov sa uchádza aj umiernený duchovný a niekdajší šéf parlamentu Mahdí Karrúbí a bývalý vodca Revolučných gárd, konzervatívec Muhsín Rézáí.
Priaznivci oboch favoritov deklarovali víťazstvo
Predstavitelia volebných táborov Ahmadínežáda, ako aj Músávího už deklarovali svoje očakávané jednoznačné víťazstvo.
Sádek Charází, Músávího spojenec uviedol, že tento bývalý premiér získal podľa prieskumov 58-60 percent hlasov.
Naopak zástupca Ahmadínežáda v dozornom orgáne pre voľby Alí Asghar Zeraí vyhlásil, že väčšinový podiel hlasov získal súčasný prezident.
Tesný súboj
Úrady očakávajú volebnú účasť na úrovni najmenej 70 percent. Doterajší rekord je takmer 80-percentná účasť z roku 1997, keď sa stal prezidentom reformista Muhammad Chatámí. Vyššia účasť mohla vyhovovať skôr proreformnému Músávímu, analytici však očakávajú tesný súboj.
"Voličská účasť je bezprecedentná," uviedol podľa spravodajskej stanice BBC šéf volebnej komisie.
Pokiaľ by žiadny z kandidátov v prvom kole nedosiahol 50 percent hlasov, dvaja najúspešnejší uchádzači by sa stretli v druhom kole.
Jediným hláseným prípadom násilia bolo napadnutie kancelárie volebného štábu Músávího v Teheráne asi desiatkou Ahmadínežádových stúpencov, ktorý zaútočili slzotvorným plynom. Pri incidente nebol nikto zranený a polícia skupinu rýchlo rozohnala, uviedol šéf Músávího internetovej volebnej kampane.
Profily hlavných kandidátov
Úradujúci Prezident Mahmúd Ahmadínedžád (53)
Pred svojím prekvapujúcim víťazstvom v prezidentských voľbách z roku 2005 pôsobil ako starosta Teheránu a v provinčných politických funkciách. Získal doktorát v oblasti stavebného inžinierstva a dopravného plánovania.
Ahmadínežád sa narodil v rodine kováča v severnej časti centrálneho Iránu. Jeho rodina sa zanedlho presťahovala do metropoly Teherán. Podľa niektorých správ bol zapletený do 444-dňovej okupácie veľvyslanectva USA z rokov 1979-81, čo sa však nepodarilo dokázať.
V predchádzajúcej volebnej kampani prednášal populistické sľuby o rozdelení ziskov z predaja ropy a podpore chudobnejších regiónov. Nepodarilo sa mu však odstrániť chronické ekonomické problémy krajiny, ktoré poskytli pred súčasnými voľbami silný argument jeho oponentom.
V zahraničí sa stal neslávne známym predovšetkým kvôli kontroverzným vyjadreniam spochybňujúcim rozsah holokaustu a výzvam na vymazanie Izraela z mapy sveta. Nekompromisne podporuje rozvoj jadrových programov, ktoré majú podľa neho výlučne civilný charakter.
Mír Hosejn Músáví (67)
Bol dosiaľ posledným premiérom Iránu. Funkciu zastával od roku 1981 do jej zrušenia v roku 1989. Pred vstupom do volebnej kampane ho verejnosť vnímala predovšetkým ako lídra z ťažkých časov krvavej vojny s Irakom z rokov 1980-88.
Niektorí z kritikov spochybňujú skutočnú hĺbku jeho proreformného presvedčenia. Poukazujú pritom na fakt, že bol súčasťou mocenských štruktúr, ktoré po islamskej revolúcii z roku 1979 uskutočňovali zásahy voči oponentom režimu a zavádzali ultrakonzervatívne nariadenia.
Músáví sa neskôr stal jednou s popredných osobností hnutia za rozšírenie politických a sociálnych slobôd, ktoré sa začalo zvolením proreformného prezidenta Muhammada Chatámího v roku 1997.
V súčasnosti zastáva úrad prezidenta Iránskej akadémie umení a sám je amatérskym umelcom. Je tiež členom tzv. Rady pre určovanie záujmov režimu, ktorý rieši spory medzi parlamentom a vládnucou garnitúrou klerikov.
Pochádza zo severovýchodného Iránu, študoval architektúru na univerzite v Teheránu a po revolúcii bol šéfredaktorom oficiálneho denníka islamského režimu. Jeho manželka Zahra Rahnavardová, ktorá sa bezprecedentne zapojila aj kampane pred dnešnými voľbami, bola rektorkou ženskej univerzity v Teheráne, odkiaľ musela odísť pod tlakom konzervatívcov. Obaja Músávíovci boli v minulosti poradcami prezidenta Chatámího.
reuters
Názory hlavných kandidátov v prezidentských voľbách
VZŤAHY S USA:
Iránski islamskí lídri odmietli ponuku prezidenta USA Baracka Obamu na odštartovanie bilaterálneho dialógu, nevylúčili však možné rozhovory v budúcnosti. Prezident Ahmadínežád navrhol Obamovi diskusiu na pôde OSN. Proreformný Músáví signalizoval politiku zlepšenia vzťahov so Západom a nápravy imidžu islamskej republiky v zahraničí.
JADROVÝ PROGRAM:
Ahamdínežád, podobne ako vládna garnitúra klerikov, považuje obohacovanie uránu za neodcudziteľné právo svojej krajiny, o ktorom nie je možné vyjednávať.
Músáví prišiel s návrhom na vytvorenie medzinárodného konzorcia, ktoré by dozeralo na iránske programy v oblasti obohacovania uránu. Všetci uchádzači o prezidentský úrad podporujú právo Iránu na mierové využitie jadrovej energie.
REGIONÁLNE VZŤAHY:
Izrael a sunnitské štáty regiónu majú obavy z rozširovania vplyvu šiitského Iránu, z iránskej podpory militantných skupín a modernizácie jeho raketových technológií dlhého doletu.
Ahmadínežád nenaznačil žiadnu ochotu zmierniť svoju líniu v regionálnej politike. Músáví si určil ako jednu z priorít zlepšenie vzťahov so susedmi. Politiku súčasného prezidenta označuje za provokačnú. Žiaden z kandidátov nepodporuje ústupky voči Izraelu, ktorého existenciu Irán neuznáva.
EKONOMIKA:
Irán má veľké zásoby ropy a zemného plynu, jeho ekonomika však napriek tomu zápasí s dôsledkami zlého riadenia, stúpajúcou infláciou, nezamestnanosťou a dopadmi medzinárodných sankcií.
Ahmadínežád sľubuje rozdelenie ziskov z predaja ropy medzi chudobných Iráncov a realizáciu vládnych programov na stimuláciu hospodárstva.
Músáví odmieta "charitatívnu politiku" a podporuje súkromné podnikanie a využitie ziskov z ropy na vytvorenie podmienok pre ďalšie investície.
Fakty o rozdelení moci v Iráne
NAJVYŠŠÍ DUCHOVNÝ VODCA AJATOLLÁH ALÍ CHAMENEÍ
Má pod kontrolou prijímanie kľúčových rozhodnutí, a to buď priamo, alebo prostredníctvom siete lojalistov a špecializovaných inštitúcií, ako sú vplyvná Revolučná garda, justícia alebo tajné služby.
RADA STRÁŽCOV
Je skupinou 12 znalcov islamského práva, ktorá schvaľuje všetkých kandidátov na najvyššie volené funkcie. Má právomoc vetovať zákony prijaté parlamentom, ktoré podľa členov rady odporujú islamskej ústave.
PREZIDENT
Reálne právomoci hlavy štátu sú limitované mocou vysoko postavených duchovných. Prezident sa podieľa na riadení ekonomiky a zavádzaní programov v oblasti sociálnych vecí, vzdelávania a verejných prác. Má tiež vplyv na úroveň slobody médií a politickej otvorenosti v krajine.
Prezidentské rozhodnutia môže zvrátiť duchovenstvo prostredníctvom súdov alebo Revolučných gárd. Prezident zastupuje Irán na mnohých medzinárodných fórach a rozhovoroch. Vládnuca elita klerikov však rozhoduje o všetkých kľúčových otázkach zahraničnej a obrannej politiky.
PARLAMENT
Zákonodarný zbor s 290 poslancami volenými na štyri roky má rozsiahle právomoci v oblasti ekonomickej a sociálnej politiky. Lojalisti verní ajatolláhovi môžu zablokovať prijatie nepohodlnej legislatívy. Najbližšie parlamentné voľby budú v roku 2012.
RADA PRE URČOVANIE ZÁUJMOV REŽIMU
Orgán menovaný najvyšším duchovným lídrom, ktorý má riešiť spory medzi parlamentom a Radov strážcov. V skutočnosti však často presadzuje ajatolláhove názory a funguje ako jeho poradný orgán.
ZHROMAŽDENIE UČENCOV
Volená rada pozostávajúca z 86 klerikov, ktorá vyberá najvyššieho duchovného vodcu a dohliada na jeho pôsobenie.
reuters
