Vitória 13. mája (TASR) - V tieni nových teroristických útokov separatistickej organizácie Baskicko a jeho sloboda (ETA) a v obavách, že prípadné víťazstvo odporcov nezávislosti Baskicka by mohlo rozpútať ďalšie násilie, si obyvatelia autonómneho regiónu na severe Španielska volili dnes nový baskický parlament.
Len niečo vyše 24 hodín pred otvorením volebných miestností dala o sebe opäť vedieť ETA bombovým útokom v španielskej metropole Madrid. Pri explózii 20 kilogramov výbušniny pred bankou v rušnej madridskej obchodnej štvrti Salamanca sa zranilo 14 ľudí vrátane dvoch detí. Neznáma osoba varovala v mene ETA iba osem minút pred incidentom, takže polícia už nemala čas evakuovať okolie.
Len týždeň pred voľbami sa stal najnovšou, v poradí už 30. obeťou ETA od vyhlásenia prímeria v roku 1999 senátor z vládnucej španielskej Ľudovej strany (PP) Manuel Gimenez Abad.
Účasť vo voľbách je pomerne vysoká, keď do 17.00 h odovzdalo svoje hlasy 57 percent oprávnených voličov. Hoci sa doterajší priebeh volieb zaobišiel bez väčších incidentov, v Baskicku vládne napätá atmosféra. Polícia zmobilizovala 5000 príslušníkov, čo je o 2000 viac ako počas predchádzajúcich volieb v roku 1998. Len s sprievode policajtov mohli odovzdať svoje hlasy dvaja významní konzervatívni politici - popredný kandidát PP a bývalý španielsky minister vnútra Jaime Mayor Oreja ako aj šéf PP v Baskicku Carlos Iturgaiz, ktorí sa stali počas volebného aktu terčom slovných útokov radikálnych separatistov.
Podľa prieskumov verejnej mienky možno očakávať veľmi tesný výsledok. PP a socialisti (PSE) by chceli po prvý raz v priebehu uplynulých 21 rokov zbaviť Baskickú národnú stranu (PNV) moci. Z tohto dôvodu považujú medzinárodní pozorovatelia dnešné voľby za prvú vážnu príležitosť na politickú zmenu v oblasti, kde od roku 1979 vládnu nacionalisti.
Konzervatívna Ľudová strana španielskeho premiéra Josého Maríu Aznara a opoziční socialisti by v prípade zisku absolútnej väčšiny 38 poslaneckých kresiel v 75-člennom regionálnom parlamente mohli vytvoriť koaličnú vládu, ktorá by bola prvý nenacionalistickým baskickým kabinetom od smrti diktátora Franca. Volebné víťazstvo konzervatívneho Oreju by podľa analytikov zasadilo veľký úder separatizmu, ale mohlo by tiež ešte viac rozdeliť baskickú spoločnosť a dokonca podporiť terorizmus.
Obidve strany už avizovali, že ich prípadné víťazstvo by pre ETA znamenalo začiatok konca. Ľudovci ako aj socialisti by chceli pritvrdiť boj proti ETA a zasadzujú sa za to, aby Baskicko zostalo súčasťou Španielska.
Nacionalisti šéfa baskického kabinetu Juana Josého Ibarretxu podporujú naopak rokovania so separatistami. Hoci sú proti násiliu, zdieľajú s ETA spoločný cieľ, ktorým je vytvorenie nezávislého Baskicka. Veľké straty preferencií hrozia doteraz tretej najsilnejšej strane Euskal Herritarrok (EH), ktorá je blízka ETA.
Mnohí voliči sú aj napriek vysokej účasti na voľbách skeptickí a nedúfajú, že by len výsledok volieb mohol v provincii ukončiť násilie, ktoré si za uplynulých 30 rokov vyžiadalo približne 800 ľudských životov. ETA sa vo väčšine prípadov zameriava na príslušníkov bezpečnostných jednotiek, no čelí obvineniam, že má od roku 1995 na svedomí životy 14 členov PP a niekoľkých socialistov. Medzi tých, ktorí sa stali terčom útoku separatistov, no vyviazli z neho živí, patrí aj Oreja či španielsky premiér Aznar.
